neviem, co to je. stale mam pocit, ze niekto stoji za mnou, v sere vidim obrysy ludi, aj ked tam nikto objektivne nie je. je to len vacsia fantazia alebo co?
Predstavivost?
rozmyslala som, ze by som zasla za psychiatrom, lebo sa nemam o tom s kym pozorpravat, ale je mi to trapne. nechcem pchat do seba chemiu.
nemoze to byt len unavou, mam psychicky narocnu pracu, doma male dieta. je pravdou, ze odkedy sa mi narodil syn pred tromi rokmi, tak som viac uzkostnejsia a desia ma neustale obavy o syna, tazko sa mi od nich odputava. stale v podvedomi cakam nieco zle. musim vynakladat vela namahy, aby som nedala na sebe nic badat, ale vo vnutri sa trapim a zozieram strachom.
Vyzera to na rozbeh schizofrenie.ak to neprestane, zvol psychiatra.vela stastia a malo vidin ti zelam.
aha, tak to bude bud derealizacia alebo depersonalizacia. najdi si to na nete a vyber si podla priznakov co na teba viac sedi. ak to chces riesit tak smer psychiater aby ti cosi predpisal (nie psycholog, ten nemoze davat lieky a toto sa inac liecit neda)
zoenka - aj ťa to ukľudní ja sa tak cítim celý život :D
posledne dni sa citim, akoby som zila v nejakej bubline a svet fical okolo mna a ja sa len prizeram
v zivote som nehulila.
v sere-v šere, casto mam neprijemne pocity, ze nie som sama doma aj ked som v byte sama. alebo dnes rano som po prebudeni nevedela hned zaostrit a divala som sa, ze co je to polozene na umyvadle, hned som si predstavila noz, hoci ked som zaostrovla bol to hreben. preco ma hned napadol noz?