Ahojte, prenedavnom som spoznala jedneho chalana, prisiel k nam do obchodu, bol to kolegov znami. Povedal ze som mu velmi sympaticka a ze sa mu pacim... mne pripadal celkom normalny k svetu. No zistila som ze je velmi bohaty... nikdy som nesla po prachoch v podstate ma to nezaujima. Tak zistil si cislo na mna od kolegu a co to sa povypytoval ci mam niekoho a tak no... Potom som mu dala sancu a isli sme na kavu, no uprimne moc sa mi do toho nechcelo ale nakoniec bolo celkom fajn, zistila dom je v pohode a nasla som jednu spolocnu vlastnost co ma fascinuje uz roky a u nikoho zatial som to nenasla. Tak sme sa celkom dobre porozpravali, a zistila som ze hlada zenu a chce si zalozit rodinu. V tejto dobe to chcem aj ja to iste, sme na tom rovnako... vekovo sme uplne k sebe. No po tom stretnuti som nemala chut sa mu ozvat, proste som si nanho spomenula ale nemyslela som nejak nanho riesila som si svoje veci v hlave. Ono pri tom prvom stretnuti nepreskocila ta povestna iskra...
No po par tyzdnoch sme sa dohodli na dalsom stretnuti, bolo to vcera... bolo to celkom v pohode zase... bol to pekny vecer dokonca mi dal zasoferovat svoje lzxusne auto, bola sranda, ale stale ta iskra tam nebola. Proste rano som sa zobudila s nic proste ani som nepomyslela nanho a pritom som sme stravili cely dlhy vecer az do rana. Potom mi zavolal a tak nejak cudny telefonat bez energie taky nasilu, aj ten jeho humor ma vobec nebere. Take suche je to cele, ked ochadzam z auta nemam chut mu ani pusu dat netaha ma to. A pritom pekny chalan baby po nom idu dost.
A potom som ja chcela zaftivkovat dnes v tom telefonate a on tu moju srandu vobec nepochopil.
Fakt neviem co robit, stretli sme sa len dva krat a v podstate sa vobec nepozname, ale neviem no ci dat tomu sancu alebo to zabalit, aj by som chcela lepsie spoznat ale nechcem mu davat nadeje aby som nezranila alebo co. A tiez by ma mrzelo ze obaja si chceme zalozit rodinu a budeme spolu len stracat cas. Poradte co by ste robili?
Ma to vyznam?
Kafik... Usudzujem to z toho ze je pripraveny do zivota, ze pochodza z dost chudobnej viac detnej rodiny a tam kde teraz je tak sa musel sam vypracovat nikto mu nic nedal len tak... isiel robit do zahranicia aby si vybudol to co ma (zil dlhe toky v zahranici), rodinny dom si postavil sam vlastnymi rukami, nevolal ziadne firmy nic sam na tom vsetkom robil a makal, mal 10r. vztah zazil v nom cokolvek, potom uz mal len nejake pokusy o vztahy... cize myslim si z toho dovodu ze je pripraveny do zivota a vie co od zivota a vztahu ocakava.
No vlastne mam 29 a uz vravim ze 30 proste vzdy si pridavam a myslim ze sa uz nikdy nevydam strasne panikarim.. :((
Nikto ma vlastne nenahana... ale mam teraz take zivotne obdobie ze nutne potrebujem zmenu, potrebujem a chcem konecne normalny vztah ktory by niekam smeroval... a daval mi nadej, citim ze chcem lasku davat uz konecne niekomu...
deti napr.
Proste som velmi emocionalny clovek a uz ma nebavi zit len tak sama pre seba. A zacinam mat priznaky "starej dievky" to mi hovoria aj nasi ze som v kuse len nervozna napata a tak... niekedy depresivna.
"stretli sme sa len dva krat a v podstate sa vobec nepozname." Z tohoto chces usudzovat, ci chces vztah alebo nie? Ved ho spoznavaj, pokial nemas iny program a on ta zavola von, preco nie? Zaujimaj sa o to ako vyrastal, ci su jeho rodicia spolu, ako vychadza so surodencami... Ani on predsa z teba neni hned paf a po usi zalubeny. Aj ked to, ze je to take nemastne neslane o niecom svedci, ale mozno ta chlapec ma este cim prekvapit.
Z coho usudzujes, ze je to chlap pripraveny do zivota? Pretoze ma peniaze? Uff! Ale on ako clovek este vobec nemusel dozriet, len ma tie sproste peniaze. A to, ze povie, ze chce rodinu a deti este neznamena ze vie, co od zivota chce. Ale mozem sa mylit, ja som sa s nim ani len nevidela :)
mas 30 a uz na seba tak tlacis?? vsak mas este cas...daj si cas
No ja mam 30r. a mala som vztah 5r. a ten bol z velkej lasky a aj tak to skoncilo mali sme sa aj brat, no skoncilo to prestalo to klapat a bolo pi vsetkom.
ti vravim, tlacis na seba, kto ta nahana?????
vsak si nechaj cas, ak chces, spoznaj ho blizsie, stretni sa s nim hoci aj 10x este, ak chces
je to TVOJ zivot, TVOJA volba
Rozmyslam nad tym tak, ze su rozne pripady lasky, kamoska si cez net pisala s chalanom a potom sa stretli a vobec sa jej nepacil, vobec ziadna iskra z jej strany a on furt dobiezal o stretnutie, uz jej isiel strasne na nervy uz mu neodpisovala ani. A nakoniec uz to nevydrzala a zas sa s nim stretla a potim zas a zrazu preskocila taka istra a ani neviem kedy a uz bola v tom az po usi..
Ked ja v sebe uz vlastne ani nevyznam..
no a spolocne manzelstvo + splodenie potomka je vec jedna, ale ...ako to ma fungovat dalej? to sa do toho budes nutit roky ci ako?
chapes...to je mile, ze rodicia chcu vnuca, ale TY v tom budes zit, nie oni..
kolko mas vlastne rokov? a uz si mala vztah, kde chemia fungovala? ci sa vobec nevies zalubit? (su taki ludia)
mne to pride ako vztah z rozumu (ako kedysi, ked sa spajali majetky ;D) v minulych storociach + sa nechas moc ovplyvnovat okolim a rodinou
lenze...TY s tym a s nim budes zit, chapes a spolocny zivot aby fungoval, na to treba vela veci, vsak ho skus blizsie spoznat, 2x sa vidiet je fakt malo...
netlac na seba a kasli na reci okolia
