Neviem čo mám robiť: mám prácu, dobre platenú, ani sa v nej nepretrhnem. A jednako ma nebaví. Každý deň idem do roboty s väčším a väčším odporom. Viem, že nemôžem ostať doma, lebo musím predsa z niečoho žiť. Okrem toho som rozvedená a mám dve deti, o ktoré sa starám sama. Obidve chodia do školy a ešte to potrvá, kým sa budú môcť o seba starať samé.
Nejde tu o to, že by som bola nespokojná s celým životom, nechýba mi ani priateľ, ani sa necítim osamelá. Len ma už nebaví moja robota. Cítim, že ju potrebujem zmeniť, ale po prvé si neviem predstaviť čo iné by som robila, lebo jediné čo ovládam je akurát tá moja práca. A po druhé o žiadnej inej práci ani nechyrujem.
Chcem sa spýtať ľudí, ktorých tiež ich práca nebaví, ako to riešia. Čím si dobíjajú baterky...
Zarábať peniaze mi nestačí - chcem viac
Bavilo by ta nasprtat sa nieco v cudzom jazyku a potom z toho urobit nejaku skratenu formu a vysvetlit to cele 1-2 ludom po slovensky? Ak ano, je ti jedno aka by to bola oblast? Technika, humanita? Samozrejme nemyslim tym nieco vysokoodborne, ale skor pre priemerneho cloveka. Bavilo by ta to aj v oblasti zahranicneho prava v aplikovani na nas pravny system?
"Už len z predstavy, že budem musieť ešte niekoľko desaťročí vykonávať nejakú profesiu mi je úzko." Asi mas naozaj nejaky problem s ktorym ti musi pomoc odbornik. Ta uzkost nie je normalna. Lebo zivit sa niecim musis. Nasavat nove vedomosti, informacie je fajn, kludne nech ucenie zostane tvojim konickom. Ale okrem prijimania treba aj nieco davat, tvorit, robit... pustat zo seba von to co sme prijali v inej pozmenenej forme. Ci uz v praci alebo vo volnocasovych aktivitach. Ty iba nasavas. Mne sa zda, ze zmena zamestnania ti nepomoze a ta uzkost ta najde aj v hocijakej inej praci.
A jednoznacne, ak chces nieco ine - smer recepcna v hotely. Je to tam akcnejsie, furt musis nieco riesit, vybavovat, robit 10 veci naraz, vyuzijes vsetky jazyky aj sa budes musiet este vela veci priucit... skus a uvidis.
Samozrejme že mám koníčky. Bez nich by som to už nezvládla. Lepšie povedané, mojím koníčkom je štúdium. Niekomu by sa možno zdalo, že sa zbytočne šprtám, ale mňa to skutočne baví. Minulý rok som skončila druhú vysokú - právo. Predtým som študovala ekonómiu, ale to som išla študovať skôr kvôli rodičom. Ale ani po skončení práva nie som spokojná. Teraz som sa začala učiť piaty jazyk, to mi ide naozaj ľahko a nesmierne ma to baví. Ale nech robím čo robím, robota ma proste nebaví. Ani s tými jazykmi neviem čo by som mohla podniknúť. Prekladanie ma nikdy nezaujímalo, ani tlmočenie. Neviem si seba predstaviť ani ako učiteľku. A v čom by som mohla podnikať? Naozaj nič interesantné ma nenapadá. Už len z predstavy, že budem musieť ešte niekoľko desaťročí vykonávať nejakú profesiu mi je úzko. Keby sa dalo stále len niečo študovať a učiť sa niečo nové, to by som prijala. Ale za to by mi nikto nebol ochotný platiť.
Snažím sa tieto pocity prebiť športom, ale zatiaľ sa mi nedarí.
Presne toto som aj ja kedysi riesil - tvoj problem je v tom, ze mas naviac ako ti ponukaju a musis sa podriadovat inym, ktori su neschopnejsi. Makni tam tak, aby si si urobila nejake uspory na zaciatok podnikania a zacni nieco sama - uvidis, ako sa ti bude darit a ako ta to uspokoji. Nie si stavana na pracu pre inych. Hlavne sa neboj to urobit. Takato nespokojnost ako pises je hlavnym priznakom uspesnych ludi :)
"...na rozdiel od pásovej výroby, kedy človek môže mechanicky robiť to isté a myslieť pri tom na hocičo, na čo má chuť..." presne toto iste som si myslela aj ja, az kym som za pasom nerobila. A ano, mysliet na hocico sa da prvu hodinu, dve, ale tiez sa to neda stale a praca zacne neskutocne ubijat. Ta monotonnost je des, ked skoncis po 8-mich hodinach (ak nie neskor) si tak otapena, ze nevladzes rozmyslat, si jak uplny retard. Plus fyzicka vycerpanost, to je skvela kombinacia a clovek ma "radost zit". A ak sa nenauci relaxovat a regenerovat svoje sily, fyzicke i dusevne, zanecha to hlboku stopu na zdravi.
S jazykmi sa mozes uplatnit aj inde - recepcna, sekretarka- sledujes ponuky prace na profesii? Vies relaxovat? Alebo len chodis do roboty a staras sa o domacnost, deti.
Možno to bude syndróm vyhorenia, neviem. Už som sa objednala k psychologičke, nevládzem už takto existovať. Už večer mi je do plaču keď si pomyslím, že ráno musím ísť znova do roboty. Ako sa teším, že zajtra je voľno.
Ja ked som ucil, tak so mnou nebolo sefstvo spokojne. Ja som sa na skole neucil nejake extra metody vyucovania, cize mali pravdu, ale myslim si, ze chybu som nespravil ja, ale niekto iny, kto ucil to, co mi bolo neskor na figu borovu. Nedalo sa to vydrzat, musel som odist.
Vies jazyky, tak nehovor, ze si nemozes najst inu pracu. Co by si vlastne chcela robit, vies vobec, co by ta bavilo? Ak ano, a chybaju ti k tomu nejake znalosti, tak sa ich proste nauc. Kto povedal, ze sa uz nikdy v zivote nemozes nic naucit. Naucila si sa jazyky, zvladnes sa naucit aj dalsie veci. Len musis chciet.
Zvys si kvalifikáciu, chod na nejaký kurz či do školy a uplatní sa v inej profesii.
A co tak nájsť si na tej praci nieco čo ťa baví? Nedá sa v ramci firmy zmeniť pracovné zaradenie? Ak plynulo ovladas viac jazykov, máš dosť široké možnosti uplatnenia. Sledujes ponuky práce? A čo teda koníčky, cestovanie? Nič ťa nebaví? Nemáš syndróm vyhorenia?
