Primárnym cieľom prečo tu píšem je, že sa potrebujem len vypísať a dať to aspoň nejakým spôsobom von.
Štátnicujem o dva týždne, učím sa už mesiac, opakujem už, ale mám pocit, že neviem nič. Som si viac než istá, že toto sa mi nepodarí spraviť na prvákrát. Áno, mám tendenciu sa podceňovať napriek tomu, že mi mnohí známi vravia, že som šikovná.
Brzdí ma v učení aj to, že mám chorých rodičov, ktorí majú viaceré zdravotné ťažkosti a bojím sa, že sa im niečo stane. Bola som s tým a u psychológa, pretože myslím a negatívne a stále premýšľam nad tým, že čo ak sa im niečo stane, čo ja budem robiť, ako im pomôžem, ako sa zabezpečím.
Ďalším problémom, že mením prácu, chcem sa uplatniť v odbore. Tiež mi to nejak nepridáva na mojej momentálnej situácii.
Mám partnera, ale opora je nulová.
Ono, možno to všetko nemá ani pointu, ale sama som zmätená. Nejak nezvládam všetky tie situácie, alebo si len príliš namýšľam, že mám zložité obdobie. Možno iní by to zvládali lepšie. Ale na mňa je toho veľa.