Neviem, či sa tu nájde niekto, kto by mi vedel pomôcť alebo poradiť, ale skúsim to.
Mám manžela, s ktorým sme takmer 5 rokov spolu, máme dve deti, z ktorých menšie nemá ani rok... Manžel chodí za prácou do zahraničia a vidíme sa možno 2 mesiace v roku..čo nieje veľa. Ale aj keď je doma tých pár dní, tak si nevie nájsť čas na rodinu...sú pre neho oveľa dôležitejšie veci - alkohol, kamaráti, ktorých sa nevie vzdať...je priam chorobne žiarlivý, aj keď neviem prečo. A sám mi bol neverný pri tom... Dosiaľ som mu to neodpustila. Stratila som kvôli nemu takmer všetkých svojich priateľov, svoje sny, ilúzie, záujmy, radosť zo života, chuť niečo dosiahnuť, vytvoriť niečo nové... Asi tak prvé dva roky manželstva boli ako také, no za posledný rok sa mi veľmi odcudzil, pretože sa zmenil úplne od základu... Cítim, že ho už nemilujem a je mi ľahostajný ako nikdy predtým... Nikto nevie, čo a ako cítim, pretože navonok fungujeme ako "normálni" manželia...veď aj on si myslí, že je to tak, no opak je pravdou. Neviem, ako mu to mám povedať, že mi už na ňom nezáleží, že ho už nemilujem a že udržiavať vzťah kvôli deťom nemá zmysel..
Mám manžela, deti....a aj tak je to na...na nič a neviem čo robiť
Ono to tak funguje stále...aj keď je doma a aj keď je v zahraničí
Aj mne to tak pripadá popravde..ze mi chce len zalepiť ústa... Keby som to mala všetko písať, tak to by& na dlho bolo..stále na mne hľadá nejakú chybu, aj keď len malinkú
takto to funguje keď je doma, ano?a čo vtedy, keď je v zahraničí? to ťa ako kontroluje? každý deň ti píše, či volá?
no veď ok, je málo doma, nech si ide za kamošky a sadnúť si na jedno pivko ..ale nie každý večer, veď načo s apotom ženil a mal deti? aby si sa ty o ne starala a on nosil "len" peniaze? asi mi to príde tak, že ti tým chce "zalepiť" ústa, tým, že veď on je hlava rodiny, čo nosí prachy a ty ako nejaké chúďa budeš držať hubu a krok .. asi mu to treba jasne vyjasniť, že takto by to asi nešlo ...
Párkrát som mu už vravela, že sa mi to nepáči.. a on na to, že nieje často doma, tak si to môže dovoliť. Vieš, to je tak, že on môže všetko a ja nič..On môže ísť všade, robiť si čo chce a bez toho aby som vedela o čo ide.. No ak mne niekto zavolá, napíše, tak hned chce vedieť o čo ide... a ak niekam idem, či už do mesta alebo k rodičom, tak mi volá dobre že nie každých 10 minút....
no najlepšie by bolo, keby ste si obaja k tomu pekne sadli a otvorene sa porozvprávali...len keď on nemá záujem a má stále pod klobúkom, tak potom ťažko ... mali by ste si vydiskutovať, čo ti vadí, že je dlho od teba a keď už je tú chvíľu doma nevevuje sa tebe ani deťom a hneď behá po krčmách a po kamarátoch .. keď ťa nebude chcieť počúvať, tak povedz, že vaše manželstvo nemá zmysel, že ťa ako manželku nechce vypočuť a chceš sa rozviesť ...
Keď s ním sa nedá poriadne rozprávať...skoro stále príde pod parou a hneď spí
Deťom predpokladám, že nie, ale u mňa som si tým n ie istá......
Ja by som riešila najprv cez dialog,otvorene by som mu povedala všetko čo mám na srdci a nechala by som aby aj on tak isto, a hladat spoločné riešenie aj trebars v manželskej poradni,nezabudaj, že deti by váš rozchod najviac zranil. Určite ich milujete obidvaja. Nesnažte im tým ubližit ved aj oni vas miluju a potrebuju vás oboch. Držim palce.
Myslím, že by to nepochopil...možno časom by mu to došlo. Raz som sa ho tak medzi slovami opýtala, čo by urobil, keby som mu povedala, že je koniec. Povedal, že nech to radšej nechcem vedieť. Myslím, že jeho reakcia by bola až prílišne výbušná a neviem, či by ma v tejto veci vôbec chcel počúvať...Veľmi sa bojím, ale viem, že to urobiť musím.
