Podozrenie na OCD

Ahoj, presne viem co prezivas, mne sa toto iste stalo v oktobri minuleho roka od vtedy s tým bojujem. Niekedy je lepsie inokedy horsie. Prisli tie myslienky smerom k mladsej dcere ako hroza - trpím ako hovädo. Vzdy sa obávam co ked sa v noci prebudim a urobím jej nieco. Presne ako si opísal ze nedajboh vidis v telke nieco zlé negatívne, ja správy uz ani nepozerám. Ja som brala tiez homeopatika asi mesiac - brala by som ich dlhsie ale dosli mi a práve som bola chorá a nesla som si predpísať druhe. Teraz si dávam Saframyl je to na depresiu ale myšlienky sa tým neovplyvnujú. Skus aj anxiolan ten som brala na uzkost. Bola som aj u terapeutky ale mne to asi moc nedáva ... ona mi povedala ze to je stresového povodu a motivuje ma stále k AD, k čomu som zatial neni moc naklonená. Najhorsie je to ze sa málo z coho dokázem tesiť. Držím palec a urcite napís ked budes mat nieco nového. Tiež som si povedala, že čo by som z toho mala keby jej ublízím a tým to prechádza.

Vieš, myšlienky sú u každého individuálne...vyplýva to len z toho, na čom ti v danej chvíli záleží a čoho sa bojíš...napr. čisto teoreticky, niekomu sa votrie myšlienka, že ak náhodou stupí (s prepáčením) do hovna, tak mu niekto z rodiny zomrie...tak čo myslíš, že čo bude robiť celé dni? Samozrejme sa pozerať stále na podrážky, či náhodou do toho hovna nestupil...treba len pochopiť, že všetko je to len v hlave...btw, a strach o vypnutý plyňák, či tečúci vodovodný kohútik si náhodou nemal? :D takto to zvyčajne začína...a potom sa to už len nabaľuje, ak s tým človek nič nerobí...to je tá generalizácia do iných oblastí tejto zákernej poruchy...

Mňa momentálne tiež trápi (skôr trápilo), či som náhodou nepodviedla priateľa :D Vieš, najhoršie na tejto poruche je to, že človek si uvedomuje totálnu nezmyselnosť tých myšlienok, len nevie sa ich zbaviť. čím viac chceš pred nimi uniknúť a čím viac s nimi bojuješ, tak tým sú viac silnejšie :( Vieš, ja s touto poruchou žijem už 15 rokov. A len pred 2 rokmi som zistila, o čo vlastne ide. Musíš sa vyporiadať s tým, čoho sa bojíš. Treba sa prestať báť toho, čoho sa tie tvoje myšlienky týkajú. Napríklad, (možno to bude znieť absurdne), ak sa bojíš, že ublížiš osobe, ktorá ti je najdrahšia a na ktorej ti najviac záleží, musí ti to byť ľahostajné a povedať si, že ak by sa to aj stalo, tak ja neviem...(bojíš sa, že stratíš milovanú osobu? tak si treba povedať, že nevadí, nájdeš si inú...a pod.). V tom spočíva tá tvrdosť, že prekonáš sám seba...Ja som sa musela zmieriť s tým, že ak ma náhodou napadne myšlienka typu "čo keď som podviedla svojho milovaného priateľa?", tak tým, že mi bude ľahostajná (čiže si poviem, že no a čo, veď v dnešnej dobe je to normálne :D) tak len tak sa jej zbavím...

Strašne moc ďakujem za radu. Vieš mi poradiť ako byť na seba tvrdý? Plánujem s priatelkou rodinu a život. Žijeme spolu a práveže tie nezmyslené myšlienky sú práve o nej. Vie o všetkom a dáva mi velkú silu na bojovanie. Viem že je to všetko hlúposť. Ešte raz moc ďakujem za radu. Vela zdravia :D

Ahoj, tiež mám OCD, prenasledujú ma myšlienky, že niekomu ublížim, či už fyzicky, alebo duševne. Ale už som veľa vecí pochopila (aj pomocou psychologičky a psychiatričky) a dokážem viesť plnohodnotný život. Chcela by som ťa hlavne upozorniť na to, že táto porucha sa prenáša aj na iné oblasti...raz ťa môže trápiť, či si niekomu neublížil, inokedy niečo iné. A preto sa tieto oblasti môžu časom stále viac a viac kumulovať...Základom tejto poruchy, ktorá je bohužiaľ chronická, je dostať sa nad ňu. Uvedomiť si, že je to porucha v mozgu, ktorá predsa nebude ovplyvňovať tvoj život...Treba byť trošku na seba tvrdý a dá sa to zvládnuť a plnohodnotne žiť...