Otázka k depresii

Ja si myslim, ze lekari v pripade psychickych chorob nic umelo nepredlzuju, snazia sa cloveka uzdravit.

mimulus, akú máš istotu, že keď by si si vzal život, bolo by ti po smrti lepšie? čo keď Boh neodporúča samovraždu, pretože by si sa ňou dostal z dažďa pod odkvap?

Každé trápenie, nech je akéhokoľvek druhu a charakteru, je len dočasné. Ďalej, každé trápenie nás formuje, má moc urobiť z nás ľudí, akými by sme bez utrpenia neboli. Naučí nás pokore, porozumeniu a súcitu s inými, ukáže nám, čo všetko sme schopní zvládnuť. Je len na nás, ako sa na utrpenie budeme pozerať, je to na našom rozhodnutí. Buď sa budeme neustále utápať v bolesti a prachu na zemi, alebo sa pokúsime podľa svojich možností vstať. Na začiatok úplne stačí utrpenie prijať. Prijať to, čo nezávisí od mojej vôle a čo nemôžem ovplyvniť a skúsiť s tým žiť. Keď môžem niečo ovplyvniť, pokúsiť sa o to. Nič iné sa nedá robiť.

Každý deň je ako nový začiatok. Žiadny deň nie je rovnaký ako hociktorý z tých, čo som už prežil. Nikdy sa necítim rovnako zle, sú lepšie dni, horšie dni. Nikdy nikto nemôže s istotou povedať, že ak by nespravil samovraždu, trpel by rovnako do prirodzeného konca života. Život je dynamika, stále nové udalosti, impulzy, noví ľudia a liečivý účinok času. To, čo teraz prežívaš ako neznesiteľné, vďaka času budeš po istom čase pociťovať menej intenzívne, zmieriš sa s tým. Treba dať životu aj sebe šancu. Dokiaľ žiješ, vždy je nádej na zmenu k lepšiemu. Kto si vezme život, hovorí, že smrť je víťaz.

plachta nemám žiadne depresie ani nič podobné,ale tiež mám svoje problémy,nikdy si od nikoho nenechaj riadiť svoj život bude taký ako chceš Ty,ja osobne nedovolím aby sa mi niekto sral do života a v ničom a s tým umieraním je pre koho alebo prečo žiť:)a prečo si to o lekároch myslím?nemám s nimi dobré skúsenosti,mám k nim veľkú nedôveru a potom ja mám chápať lekára nemá to byť náhodou naopak?:D,keď to budeš brať s nadhľadom tak to pôjde ako povedal p.d že to má v paži tak presne,nenechať sa buzerovať nejakým lekárom a žiť si po svojom:)

Pekná téma a zo všetkým súhlasím. Prečo by som sa nemohol napríklad postaviť pred vlak, skočiť z mosta, otráviť alebo sa zastreliť? Prečo umelo predlžovať niečo čo sa ani nedá nazvať životom???

Píšeš, že nepodarky ale vždy je evolúcia na niečo a pokiaľ viem tak psychických porúch je stále viac. Možno máme byť na tomto svete práve my, citlivejší, vnímavejší.....?

Prečo umelo niekoho nútiť do niečoho čo nechce? Pretože to povedal Boh, pretože sklameme iných? Je to predsa naše prežívanie, naše trápenie a my musíme najlepšie vedieť či chceme takto žiť alebo nie.

A na otázku či bude lepšie odpoviem len jedno. Pre ľudí ako sme my nie.

ahoj asi si opisovala mna mam pocit..mam da sa povedat 19 rokov a vacsinu mojho zivota som smutna...zijem zivot v placi...mam sklony k negativnemu mysleniu ...proste uplny melanchholik...moja povaha je fakt tak silno stavana k tymto veciam ktore som opisovala ze mam pocit aj vo vseobecnosti ze hocijaku povahu nikdy uplne nezmenite..mozno trocha sa da ale to co niekto dostal do vienka tazko len tak zmenit...a este ked sa s nim zivot nemazna...

:) Mojim ušiam to znie celkom spokojne.. aspoň dnes
Prajem ti teda veľa šťastia a ďakujem za všetky rady aj odpovede :) Dobrú noc!

A prisiel som na to, ze najdolezitejsie je to, ak ma clovek rad sam seba a inych.

O tom velmi nechcem pisat, lebo su to velmi neprijemne spomienky.
Akurat ti poviem, ze po psychickom zruteni vnimam svet nejako dost inak, akoby z ineho uhla pohladu, velmi zvlastne. Niekedy mam pocit, ze som pred tym zrutenim zil akoby v nejakom sebaklame, bol som niecim hnany dopredu a pritom som nenapredoval, o nieco som sa snazil a takmer nic som nedosiahol, hoci som mal pracu, rodinu, akoby som len prezival a nie zil. Dost silne paradoxy.

Čo sa ti stalo?
Je mi ľúto že je to tak nespravodlivo rozhodené.

Mne nevadi, ze si zvedava:)
Vies, ja som prezil nieco, co bolo desatkrat horsie ako schizofrenia, cize take schizo ma len tak nerozhodi.