Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
Mimulus
Mimulus
Aj moja, aj moja :DDD
shy
Mimulus jasné, za všetko môže moja skolióza :D
Mimulus
A čo ak za všetko môžu posunuté stavce alebo problémy s chrbticou :DDD
Mimulus
Mer - ak by sa dalo potočiť kľukou tak by to nebola taká sranda :DDD
Začínam sa báť, že ľudí ktorých mám rád sklamem, že...
No nemôžeme byť depresívni :DDD Sú aj väčšie srandy...napríklad si vkladať medzi nohy ejakulát na vreckovke :)))
Meretseger
DN/DR sú svinstvá, nedávno som prežila intenzívny atak a bol to teda fakt hnus... Pozerala som, čo tam ľudia píšu o Lamotrigine a Rivotrile - s Lamotriginom som mala dobré skúsenosti, teda až do chvíle, keď už prestával stačiť a bolo treba prejsť na Valproát... Zmienky o závislosti na Rivotrile a zúfalom vysadzovaní ma však trochu vydesili, ten záchvat DN/DR určie spôsobilo aj to, že som tie lieky brala všelijak...
Ksakru s celou ľudskou psychikou, predčo len nie je na kľuku, že by sme potočili a šla by lepšie:)
Mimulus
Môže sa stať, že sa začnem vyhýbať ľuďom?
Prestal som nejako dôverovať už aj sám sebe, svojim schopnostiam...
Mimulus
A prečo máte pocit, že celý deň presedím doma???
Robím síce to čo ma baví ale nemôžem si nájsť zamestnanie tak pracujem ako sa dá.
Moja práca je z väčšej časti fyzická ale nedajú sa pri nej nadväzovať rozhovory...je to taká samostatná činnosť...a ak človek robí niečo čo ho baví, robí to denne tak je aj tak frustrovaný...
To je nadlho....
Maoam
Mimulus, to je normalne, tieto pocity, fakt. Vies co, tak ci tak to pojde len krok za krokom. Ak chces mat ZO SEBA SAMEHO lepsi pocit, zacni daco robit (praca, hoci len par hodin v tyzdni), kazdopadne budes mat pocit, ze daco robis, nebudes doma a tak...mozno sa das s dakym novym aj do reci, proste ZMENA, i ked mensia. Ale budes mat zo seba lepsi pocit. Aj keby si mal ist odhadzovat lopatou daco.
Navyse fyzicka praca je liek na vela neduhov :D. A keby to nebola fyzicka praca, aj tak dobre, hlavne ze daco budes robit - aj pre inych a budes mat zo seba lepsi pocit.
Tym sa ti pomalicky bude i nadvihovat sebavedomie a sebadovera a tak dalej, krocik po krociku. Neboj nic, na svete je ovela viac horsich pripadov ako si ty, dolezite je nevzdavat to a bojovaaaaaaaaaaaaat.
ebi777
myslím, že jediné východisko by bolo, keby si si našiel prácu, to by bol prvý krok z tejto situácie
Mimulus
Najhorší pocit čo teraz mám je sebaobviňovanie.....Za svoj život je zodpovedný totiž každý sám...a keď si ho tak spätne premietnem až ma mrazí...
