Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
a k tym snom Sejla, sama neviem, ja mam odmalicka tazke, hororove sny, casto az prekvapivo premotane a zive, budim sa hotova, ze uff, to bol len sen...a neviem, co s tym
Sejla - tak ked cola dokaze vycistit zachod ja rozumiem, chapem, ale aj tak..ked mam dobry obed a nemam colu som zufala :D kde som sa to dopracovala heh
no pitie fakt? a co pijes? ja nepijem vobec, par krat do roka na oslavach cervene aj to som naposledy po oslave dostala z cerveneho sampanskeho histaminovy sok, takze sa ani nepokusam, ale ja nie som na pitie, akurat v lete musi byt capovane pivko, to hej
celkovo mam par krat do roka obodbie, ze chcem zdravsie zit,a le potom vypali nejaka oslava (v nasej rodine sa furt nieco deje) a ja sa prezeriem, ach jaj, je tak elahke upadnut do gastro hriechu :D
Anjelik; moju minulosť som dávno pochopila a nevraciam sa k nej, vedome určite nie, ale môžeš ma upozorniť ked to budem robiť:D a sny vôbec nie sú o minulosti.. Celkovo, nemám pocit, že by to s tým súviselo. Sebaovládanie; je vôbec akokolvek možné ovplyvniť, čo sa mi sníva? Veď to je len taký odpad podvedomia, nepotrebné úseky spomienok, ľubovoľne pospájané a tým pádom vytvorená nová emócia. Ako toto ovládať?
Lulita, to už radšej tie discokeksy ako cola, sprav si radsej ovocný džúsik. Ja som zase tak trochu alkoholička...mávam obdobia ked si poviem, že dosť a som schopná nepiť aj dva mesiace, ale potom zase obdobie keď aj každý druhý deň, na tomto fóre ma ale asi ukrižujú za to:D
Anjelik*, nezatracujem ho, na taku uroven by som neklesla, snazila som sa mu poradit ako aj Ty a vela inych ludi, ale ked neprijima a nic u seba menit nechce, respektujem to a uz k tomu nemam co dodat
stale mam ale taky neutichajuci pocit, ze ide povodne o Genesisa, je tam neskutocne vela podobnosti, ale pripustam, ze to moze byt aj nahodna zhoda, ale mam ten pocit a aj preto sa vzdavam, lebo Genesisa som sa uz cca pred rokom marne pokusala naladit na inu notu, ale presne ako teraz Mimulus stale trval na svojich postojoch, takze nadobudla som dojem, ze akekolvek dalsie rady su zbytocne
Sejla - je to tak, ked napr. mesiac nejes nic sladke a zrazu kusnes aj ked do domacje vybornej tortu, zrazu mas pocit, ze omg fuj, to je presladene, pricom v beznom konzumnom zivote spraska toho clovek kadeco, nebolo u mna divne spraskat balik diskokeksov len tak a posedenie a zapit colou (tu colu mam vsak stale ako zavislost, och)
ta3 - zial, aj ja to tak citim pri MImulusovi, mesiace a mesiace dostava rady, tipy a nic...ako sa vravi komuniet rady, tomu niet pomoci
Snový svet je svetom mimo tohoto sveta. A tak jediné, čo ti tam pomôže, je sebaovládanie. Aby si ani tam nestratila samu seba. Sebaovládanie je tým, o čo by si sa mala snažiť v stave bdelom, aby si sa to naučila. Vo význame ovládať svoje reakcie, svoje nálady a svoje pocity. To ti postupne dá silu zvládnuť aj snové stavy. Zdravá strava samozrejme nie je na škodu. :o) Končatinami ale neradím plytvať. :o))
Možno si to ani sama neuvedomuješ, ako často sa nechtiac vraciaš k negatívnym spomienkam a tak im neuvedomele dodávaš silu a nečudo, že sa v sne objavujú ako prvé. Bohužiaľ, vždy to negatívne je v nás silnejšie ako to pozitívne. Veľakrát za to ani nemôžeš, je to *dar* tohoto tela a osudu vpísaného v ňom. :o)
Anjelik, myslíš?, na zmenu životných postojov, myslenia a negativizmus to asi nepomôže ale ja mám stavy úplne iracionálne, nemám ani tak depresiu, ale nočné mory, niekedy sa zobudím viac unavená, než ako keď som šla spať, a s bolesťou v hrudi, som paralizovaná a keď som mala opísať ten pocit, povedala som "akoby ma vyžierali červy zvnútra", tak na tom možno niečo bude:) ...neviem akoby to bolo psychického pôvodu, ale veď na mňa každý hovorí že to mám celkom zrovnané v hlave. Keby som vedela, že jediné čo mi pomôže bude, keď mi odseknú prst, tak by som ho odsekla. Takze týždeň chrúmať mrkvu mi nepríde ako nejaká obeta..