Ja som svojho prvého frajera mala v 14tich. On bol o dva roky starší. Bol mojou najväčšou chybou v mojom živote :). Njaväčší manipulátor akého si vieš predstaviť. Nemal problém mi dať facku alebo na mna kričať medzi ľuďmi. Boli sme spolu rok, potom si našiel inú a ja som bola rada pretože som sa ho dovtedy nevedela zbaviť. Stále keď som sa sním rozišla sa mi vyhrážal že sa zabije a podobné veci. Neskôr som mala ďalšieho chlapca s ktorým som bola dva a pol roka. Už spolu pár mesiacov nie sme ale to je jedno. Pri tom prvom vzťahu som sa naučila rozoznávať dobré od zlého. Viac si vážim dobrých ľudí a viem, že vo vzťahu je dôležitý rešpekt. Aj keď ľutujem každú sekundu strávenú sním tak viem, že nebyť jeho a tejto skúsenosti, nevážila by som si tak partnera ktorý by to čo on nerobil.
Ja viem že rozchody sú ťažké, práve tým teraz tiež prechádzam. Sú to už tri mesiace. No ty musíš byť vďačná za to, že si ho stretla. Ďakovať za všetko krásne, čo ste spolu prežili. Pretože každý vzťah a každý človek ktorého ti život dá, ťa niečo nové naučí a niečo nové do tvojho života prinesie. Ak to cítiš tak, že ho chceš mať vo svojom živote, tak preto niečo rob. Neobjasnila si celú situáciu, neviem ako to celé je. Takže ti neviem poradiť pretože nie vždy je dobré sa riadiť len pocitmi :)
