Za môjho muža som sa vydala keď mal on 40 a ja 28. Chodili sme s polu tri roky, takže som už vedela, že sedí na peniazoch a veľmi nerád ich míňa. Ale dúfala som, že je to prechodné a že sa to postupne upraví. Sme spolu desať rokov, máme dve deti, ale ja už nevládzem ďalej. Zo začiatku som všetko ťahala ja - myslím finančne, ale potom som musela ísť na materskú, a tak prišlo aj na jeho peniaze. Neviem, či na Slovensku žije ešte jedna podobná rodina, ale u nás sa nad každou korunou pokým sa utratí týždne plače, nadáva, vykrikuje, vyčíta. Môj muž veľmi dobre zarába, mohli by sme žiť ako ľudia, ale žijeme ako žobráci. Bývame v dome jeho rodičov, ktorí zomreli. Nábytok je tu ešte z čias jeho starých rodičov. Áno, je kvalitný a ešte asi dlho vydrží. Len je nepraktický, nepohodlný a samozrejme aj nevkusný. Všetky možné štýly v jednom priestore. Jedlo stále dokola - to najlacnejšie, väčšinu musím dopestovať, lebo "je hriech vyhadzovať peniaze za to, čo si môžeme zaobstarať sami". Omrvinka sa u nás vyhodiť nemôže, lebo "peniaze nepadajú z neba". Deti sú ešte malé, ale už vyrastajú s presvedčením, že všetko treba odložiť a nejako využiť. Syn má 8 rokov a už teraz na ňom vidím, že to bude celý otec.
Chytá ma z toho všetkého zúfalstvo. Neviem na koho sa obrátiť, mám podozrenie, že to strašné lakomstvo nie je len charakterová zvláštnosť, ale je to choroba. Ale čo s tým? Dá sa takáto choroba liečiť? Má niekto z vás skúsenosť s lakomým človekom? Je vôbec možná náprava? Poraďte prosím. Nepíšte mi, že som bola sprostá keď som si ho brala, to viem aj sama. A to mi už nijako nepomôže. Musím nájsť nejaké východisko kým sa z toho všetkého nezbláznim aj ja. Ďakujem za vaše názory a skúsenosti.
Život s lakomcom!
Utrapena, si sikovna, inteligentna zena, vidim to z tvojho vyjadrovania, ako skladas vety, myslienky. Mas VS. Neboj sa! Dokazes to. Suhlasim, ze treba odchod naplanovat. Vyuzila by som aj konzultaciu s pravnikom. Skus vygooglit Bezplatna pravna pomoc.
Tvoj muz moze byt strateny pripad, ale tvoje deti a ty nie.
To lakomstvo co si tu opisala, je take extremne, az sa to zda nerealne. Drzim ti palce velmi, odid od neho!
a ty už nemáš rodičov??? že by si odišla k nim???
Tento clovek sa nezmeni. Mozno sa na tom da pracovat, ale zakladom je, ze by ten clovek musel chciet. Tvoj manzel ma na prvom mieste peniaze za kazdych okolnosti. On to nevidi ako problem, ale ako normu. Pre neho je to v poriadku a vsetci ostatni maju podla neho zly nazor. Nikdy nepristupi na zmenu. Cudujem sa, ze toto vydrzis tak dlho. Mozno si to neuvedomujes, ale najviac tym utrpia tvoje deti, ktore vyrastaju v takomto pekle. Jedine riesenie je rozvod. On ti musi vyplatit polovicu majetku, pises, ze si samostatna, nerozumiem, kde je problem. Snad ho este milujes?Alebo aby "deti mali rodinu"?Deti budu ovela stastnejsie bez takeho otca. Toto, co si sem napisala, je chore. A chore je hlavne to, ze takto zijes roky. Tvoj manzel je strateny pripad, ale mala by si sa zamysliet nad sebou, preco si vobec schopna v takom vztahu zit tolke roky.
Áno, uvedomujem si už, že toto sa nikdy nezmení a že márne dúfam, že by sa vyliečil. Takáto úchylka sa asi ani liečiť nedá. To by najskôr musel on chcieť, ale on nechce. Jemu to vyhovuje tak, ako to je. Už som rozmýšľala, že odídem aj s deťmi, ale musím si to nejako pripraviť. Nemôže to byť len nejaký bezhlavý útek ktovie kam. Sama by som to zvládla, ale deti musia mať miesto, kde môžu existovať. Ja nemám veľa šancí ísť si niečo niekam vybavovať. Žijeme v malom meste, zarábam si tým, že opravujem ľuďom odevy. Je to mizerný zárobok, ale keby toho nebolo, tak neprežijeme. Mám starý notebook, kúpila som ho od sestry za bagateľ, internet mám ten najlacnejší. Nemôžem teda ani robiť pri počítači pre nejakú firmu - napr. z domu. Mám síce vysokú školu, ale to mi nie je moc platné, keďže dcérka má len 3 roky a je dosť chorľavá. Do škôlky mi ju nevezmú.
Ale nechcem sa vyhovárať, určite s tým idem niečo robiť. Už som sa rozhodla, veď aj to, že som sem napísala, je taký prvý krok k zmene. Predtým som si len zúfala, ale nebola som odhodlaná nič urobiť. Stále som dúfala, že sa to dá liečiť. Teraz, keď si spätne zrekapitulujem jeho život, mi je jasné, že takto to bude navždy. A to určite nechcem. Ani pre seba, ani pre moje deti.
nezmení sa, pochybujem o opaku!!! je to také niečo ako závislosť,,,,, a on si to vôbec neuvedomuje, a ani nikdy neuvedomí,,,,, nikdy to nebude chce riešiť, že má problém,, možno tak skúsiť nejakú odbornú pomoc, a to myslím, že ty by si išla za psychlógom, že či by ti odporučil, ža ako by sa ho dalo spracovať z "psychlogockého" hľadiska
ja by som od neho odišla, a vysúdila dobré výživné, takto by som nežila určite, nedovolila by som, aby deti vyrastali v takom prostredí, myslí v prvom rade na deti, čo keď majú otca v porovnaní, s tým, že sa musia pozerať na abnormálne správanie
Nehovorim o dome, hovorim o peniazoch co nadobudol za 10 rokov manzelstva, alebo kolko ste spolu. Platil by aj vyzivne na deti a mozno keby sa vracal sam kazdy den do opusteneho domu, tak mi mu nieco konecne doplo. Aj ked si myslim, ze on sa nezmeni. Ja by som volila odchod od neho a rozvod. Byvala u rodiny, u charity, v klastore, ale s takymto clovekom by som neostala nikdy.
tak zacat to riesit az teraz, ked uz ste spolu 10rokov a po tych 10tich rokoch chciet cosi zmenit je podla mna sci fi. Tento problem ste mali riesit este kym ste spoli chodili. Mal jasne vediet, ze ti to vadi, ze pre teba je toto spravanie jednoducho NEPRIJATELNE za kazdych okolnosti. Ked si sa ale podriadila a prijala aj tuto formu psychickej manipulacie ako nieco co je uplne v poriadku, ako NORMU, tak sa necuduj, ze to teraz vyzera tak, ako to vyzera
Ahoj.
tak toto som nepočul skus sa ho spýtať či na niečo šetrí alebo opýtaj sa ho či si mysli že prachy v ponožke pôjdu aj na druhy svet sním. Mam na take prejavy jenu basničku ktoru som par krat použil pri manželke je jedinačik a nerada sa deli no ked davaju berie a ked pomahaju jej teda nam je spokojna ale ked ja idem pomocť druhemu a vratiť požičane dudre. moje porekadlo ktore pár krat zabralo je :Sám sebe samému a nikomu inému. skus možno ho to nakopne.
Inak maš pravdu je to choroba je vela ludí čo zhrňaju žiju ako chudáci na prvý pohľad no ked zomru po nich ostanu miliony a všetci sa čuduju prečo žili ako kostolna myš.
Podľa mna korene šetrnosti až prehnanej su u neho z detstva možno jeho rodičia nemali tolko a sami ho učili nič čo nepotrebuješ k životu zbytočne nekupuj. len je mi divne že ak teda ma prachy snaži sa žiť skromne.Myslim si že je to chore a peniaze by sa mali točiť. jedna vec je na to dobra treba mu povedať že či si mysli že si peniažky užije po smrti.
Držim palce aby sa to snim pohlo.
treba ho v každom prípade podpichovať aby si uvedomoval že nie je to normálne.
Také jednoduché to nie je. Môj muž o tom samozrejme vie, veď to bol dôvod, prečo sa aj tak neskoro ženil. Hľadal ženu, ktorá sa vie sama o seba postarať a nebude musieť on prispievať z jeho úspor a zárobku. Všetci čo ho poznajú to o ňom vedia, v práci keď má narodeniny alebo meniny, radšej si vezme dovolenku aby nemusel priniesť nejakú drobnosť. A keď sa ostatní zbierajú na darčeky, jeho automaticky vynechajú, lebo aj tak nikdy nedá. On je tým známy široko-ďaleko, aj jeho otec mi raz povedal, že sa neženil kvôli lakomosti. Ani vlastným rodičom nikdy nič nekúpil, ani mne, ani našim deťom. Ani k Vianociam, ani k sviatku. Jemu keby sa napr. stratili peniaze, možno by si aj niečo urobil. Každopádne by uštval všetkých okolo.
Takže debata s ním o jeho úchylke je zbytočná, od neho sa všetko odrazí. Kedysi keď ho občas pozvali na svadbu,prišiel sa najesť, zobral výslužku, ale sám nepriniesol ani fľašu šampanského. Kamarátov nemá, lebo to by ho niečo stálo. Vždy bol sám a opustený práve pre toto.Netuším koľko má našetrené, to nevedeli ani jeho rodičia. Cez zimu je dom studený, lebo sa kúri iba v kuchyni. Aj to nie celý deň. Ísť v noci na záchod je u nás cesta na severný pól. Hoci toaletu máme vnútri. Keď sa idem osprchovať, vždy len keď nie je doma. Inak stojí pri dverách a kontroluje koľko vody som minula. Dokonca mi stopuje ako dlho tečie sprcha. No, takých situácií by bolo, keby som to chcela všetko popisovať.
A dom sme spolu nenadobudli, úplne všetko čo tu je zdedil on po rodičoch, ešte za života to na neho prepísali. Jeho vkladné knižky sú tajné, ja ani netuším kde čo má. Po rozvode by som nemala nič, ani strechu nad hlavou.
