Cim starsi clovek,tym vyrovnanejsi?

sejla: nemam rada tych ludi, ich naturu. Hoci teda pocula som, ze na vidieku je to inak, ja som zila v Manchestri. Bola som v soku z tych ludi uz od prveho dna. Napr. som dosla do obuvi a tam po zemi pohadzanych tolko topanok, ze sa tadial nedalo chodit. U nas ked si ludia vyskusaju obuv a nechcu ju kupit, odlozia ju naspat do regala. Tam to rozhadzuju okolo seba po zemi. Predavaci to raz za cas upracu, ale niekedy sa im nechce alebo nestihaju a je tam taky binec, ze sa tam neda chodit. Okrem toho, Anglicania su strasne hlucni a ukricani. Zazila som to prvy krat uz na letisku v Blave, bola tam skupinka anglickych tinedzeriek a drzo sa pchali dopredu, vsetkych ludi surovo odtlacali a boli neskutocne hlucne. V lietadle celu cestu kricali. Neskor som to zazila aj v Manchestri v autobusoch, ich deti a mladez su strasne ale strasne hlucni. Tam cestovat busom je hotove utrpenie. Aspon pre mna, ja neznasam hluk. Decka si tam pustali na plne pecky mp3 prehravace a do toho vrieskali. Stalo sa, ze sa dvaja chalani v buse pobili a zacali sa mi valat po taske aj po mne. Ak boli fagani vonku, neraz hadzali do busu kamene. Tiez mali niektori vo zvyku brat si do busu balony, nafukovat to tam a praskat. V dome kde sme byvali sme mali malu zahradku, cez plot nam zas preliezali susedovie decka, nemohli sme si tam nic nechavat lebo kradli. A ak aj nepreliezli, stale nam prehadzovali do dvora smeti, prazdne flase a pod. Bolo to tam furt jak na smetisku, pritom my sme boli cistotni. Bolo tam toho vela, ale to by bolo na dlho. Nemam rada tych ludi, chyba im slusnost.

nirv: Tak hej, do smrti este daleko, ale mam uz 34 a uz je cas na zalozenie rodiny. Sice moja teta mala deti v 38 a 40 uplne bez problemov, ale ja to nechcem odkladat na uplne poslednu chvilu, lebo mam aj endometriozu a potom by uz mohol byt problem. A tiez som stretla chlapa, s ktorym si viem predstavit buducnost, sme spolu skoro rok. Mala som niekolko priatelov takze mozem porovnavat a tento je z nich fakt najlepsi. Ak by som ho opustila, druheho takeho uz nemusim nikdy stretnut. A on by tam nesiel, robi od skoncenia skoly v jednej a tej istej firme, vypracoval sa tam a rozhodne odtial nechce odist. Mozno pojdem do Australie niekedy aspon na dovolenku. To by som urcite rada.

Agnes môžem sa spýtať, prečo by si nedokázala žiť v Anglicku? Ak sa ti teda chce to objasniť :) Ja tu vidím problém len v počasí, ale tak nič nie je dokonalé :P

Určite nie si pristara na to ísť žiť do Australie, ak by si stretla muža ktorý to chce tiež, aby ste tam išli spolu...aj mojím snom bola Austrália, aj iné krajiny samozrejme ale na bývanie Austrália, lebo si myslím že sú tam takí pohodovi ľudia:) a kamoš tam bol, vravel že úplná pohoda, mali nejaké podradnejsie joby ale úplne to stačilo, atmoska že super...radšej by som šla tam ako do Rakúska:) trochu ma odrádza to teplo a jedovata haved

Cim starsi tym vyrovnanejsi - u niekoho to plati u niekoho nie. Ale myslim, ze u vacsiny ludi to plati. U mna napr. ano, ja som bola dlho dost nevyrovnana. Chcela som od zivota vela, chcela som vela cestovat, vidiet svet. Moj zivotny sen bolo zit v Australii. Nikdy som nemala dost penazi na cestovanie. Zila a pracovala som v Rakusku, Anglicku, Nemecku a Svajciarsku. Takze videla som aspon nieco, hoci ani zdaleka nie to, ake som mala plany. Ale aj to mi pomohlo. Nakoniec som sa zmierila s tym, ze som nikdy nebola ani v tej Australii. Zit, studovat a pracovat na par rokov tam uz asi nepojdem, na to som uz stara. Nuz co, nie vsetky sny sa nam splnia. Snazim sa tesit z toho, co mi zivot dal. A tiez toho nebolo malo. Som vdacna za skusenosti s pracou v zahranici, vela mi to dalo a aj ked to bolo casto velmi tazke, tie skusenosti mi nikto nevezme. A mozem porovnavat. Viem, co je inde lepsie ale aj horsie (aj to je!) Nikdy by som napr. neostala zit v Anglicku, ani keby mi dali zadarmo vilu s bazenom. Ale to uz by bolo na dlho. Tebe mozem dat radu, snaz sa na vsetkom vidiet to pozitivne. Lebo na vsetkom nieco pozitivne je, hoci nie vzdy je to vidiet hned.

Asi tak ako píše James, prestavas lietať v oblakoch a zmierujes sa so všeličím...ale ak máš pevne hodnoty, nepotrebujes ku šťastiu neviemcovsetko. Láska je dolezita, verím že ju raz stretnes a potom nebudeš mať pochybnosti. Byť s blízkymi je najdôležitejšie, potom kariéra, sny...a sú chvíle ked sa tesis len z toho že vôbec si, inokedy ti nestačia vsetky poklady, ako teraz tebe...skus sa tešiť z každej chvíle, lebo žiadna sa nevráti...

rozmyslat nad tym mozes ale vela ti to nepomoze, vela ludi sa len nahana a nema cas si ten zivot ani len uzit, spokojnost a vyrovnanost nemusi byt len otazka veku, ja mam skor pocit jak keby vekom zacinam byt odovzdanejsi a zvykam si ze vela veci stoji za prd, bohuzial