Chcela by som sa poradiť ohľadne jednej veci. Už skoro rok trpím anorexiou. Som chudá no nie tak výrazne že by som bola len kosť a koža no len mám už podváhu a vraj pokiaľ nezačnem jesť tak budem mať vážny problém. Ja sa snažím začať jesť no nejde to do mňa. Nedokážem zjesť ani gram pečiva, o varenom jedle môžem tak akurát snívať. Vlastne nedokážem zjesť nič okrem pár jedál. Medzi ne patria hlavne sladké (keks, kúsok čokolády, sušienky, jogurt, puding, cukríky, občas ale len veľmi zriedkavo malý kúsok koláča) a z tých normálnych dokážem jedine trochu hranoliek a kúsok pizze. Včera som vyskúšala cestoviny s kúskom syru ale mala som po nich neskutočné výčitky takže tie uz asi nemôžem. Ono, ja neviem ako to vysvetliť, ale nič iné nedokážem do seba dostať. Mäso, pečivo, dokonca uz ani zeleninu alebo ovocie. Niekedy som si dala raňajky kúsok pomaranču, obed jablko, večera kúsok müsli. Teraz? Všetko to sa obmedzilo na kúsok čokolády, keksíku, cukríkov. Chcela by som začať jest pretože je mi veľmi často na odpadnutie, mám nízky tlak, padajú mi vlasy, krúti sa mi hlava a vždy som mala problém s dehydratáciou pretože dajako sa od malička nemám k pitiu. No aj ked si poviem napríklad že zajtra si namiesto keksíku dám napríklad kúsok ryby aby som do seba dostala trochu vitamínov a niečo iné než len cukor ale keď prídem domov tak mám takú neskutočnú chuť na sladké že sa neovládnem a dám si ten keks namiesto ryby alebo niečoho iného. Liečiť sa nechcem. Bojím sa toho. Mám strach s lekárov už keď nejakého vidím tak ma chytá hystéria takze o lekároch nie je možné v mojom prípade uvažovať. Musím/chcem to zvládnuť sama a dať si život a seba doporiadku no potrebujem nejakú radu čo mám urobiť ako prvé, ako si naplánovať jedálniček, ako ho dodržiavať...proste ako začať. Lebo ja absolútne neviem. Skúšala som si urobiť plán jedenia, no nevedela som ho dodržať ani jeden deň. Mám veľa aktivít takze stále som niekde a nemám čas na jedenie a aktivít sa nechcem vzdávať kvôli jedlu. Nechcem preň obetovať aj to posledné čo mi z normálneho života ostalo. Má niekto skúsenosti s niečím takým. So samoliečbou? Prípadne rady alebo niečo čoho sa mám držať? Na čo myslieť. Čo skúšať? Proste hocičo. Som už na pokraji zrútenia a naozaj neviem čo so sebou. A viem, že pokiaľ nezačnem na sebe pracovať ja, tak mi môže pomáhať aj psychológ, psychiater, hocijaký doktor a aj tak to nebude mať na mňa účinok.
Trpím anorexiou a jediné jedlo ktoré dokážem zjesť je sladké
Tak ako dopadol dnešok? Hmmm...take to bolo odveci celé...Zjedla som to čo som včera hovorila že zjem ale dosť sa hanbím sama pred sebou pretože raňajky v pohode som zvládla, priateľ bol so mnou (dozeral na mňa aj keď to vyslovene neznášam ale sama som mu to dovolila vćera no som nevedela že až tak mi to bude vadiť) nerada jem pred inými. :/ .. No obed čistá katastrofa. Neviem čo sa stalo ale normálne som dostala akýsi blok alebo čo a taký cirkus som narobila kvôli tej praženici. Normálne som nedokázala zobrať príbor a dať to do úst.Tak som sa naštvala aj na seba aj na všetko a vlastne ani neviem na čo konkrétne že som sa jak malé decko rozrevala a odišla do izby, ľahla som si na posteľ a revala. Priateľ samozrejme prišiel ku mne a celý čas ma držal a hovoril že to nič a asi hodinu prisahám že fakt asi hodinu mu trvalo aj mne kým ma presvedčil aby som tú praženicu zjedla. Nebolo to také presvedčovanie typu že "zjec to..prosím..veď sa ti nič nestane..z toho mála nepriberieš.." ale také ja ani neviem. len si sadol a rozprával so mnou normalne ako keby sa nič nedialo ako keby to bolo v poriadku až kým som sa sama dajako neukludnila.... asi štyri krát ju bol za ten čas ohrievať aby som to nemala studené. Nakoniec som to zjedla keď som sa po hodine ukľudnila. No ja nechápem čo sa vtedy som mnou stalo... Absolútne neviem kvôli čomu som tak revala.. proste zrazu mi začali tiecť slzy a už som revala jak retardovaná...normálne sa za to hanbím a som nahnevaná na seba..musím vyzerať ako úplný cvok :( a možno aj naozaj som :( ... večeru som zjedla ako tak aj keď som sa v tom hrabala dosť dlho ale pozerali sme telku dajaký film ani neviem o čom bol skôr sme kecali a smiali sa na blbostiach ...som si všimla že pokiaľ jem pri telke tak mi to ide nejako ľahšie ... To je asi všetko.. No zabudla som ešte na jednu vec..:)...po filme som dostala veľkú pochvalu za to ako som to ako tak aj keď s tou trápnou scénou na obed zvládla ...no mala som strašné nutkanie si dať na večeru niečo sladké...taká som bola nejaká nervózna z toho že nemôžem si dať nejakú tyčinku len alebo tak....ale keďže som si narobila hanbu na obed tak som poslušne po tichu len sedela a tvárila sa že som ok...a vlastne asi aj som ok. Neviem. Cítim sa dosť divne. Nepáči sa mi to že čo som všetko dnes pojedla. Ale zistila som že kebyže som sama tak by som to nedokázala.. :/.. A to je dosť blbé lebo s ním som takto dosť minimálne...aj keď v poslednom čase už fakt každú voľnú chvíľu či chcem alebo nie tak som uňho ...nestazujem si ale dakedy uz fakt je to na nervi ... keď ja tak neznášam keď mi niekto niečo prikazuje a stojí nadomnou..aj keď to asi potrebujem ale v tom okamihu by som zabíjala...to je asi všetko..zas som sa rozpísala jak debil :/
Daj zajtra vediet ako sa darilo. Len si stale myslim, ze by si mala ist aj k odbornikovi. Tam treba odstranit tu hrozu z toho, ze priberies, ak budes jest. Tvoj problem totiz nie je len o silnej voli, je to hlavne o najdeni priciny preco to cele robis.
Ahojte to som znovu ja. Končím! Naozaj ma to už nebaví! Začínam od znovu. Už nikdy nedám žiadnu sladkosť ani nič sladké do úst! Dnes sa mi tak darilo. Raňajky som nemala pretože som zaspala a nestihala nič. Na obed som dokázala zjesť plný tanier vynikajúcej paradajkovej polievky s ryžou. Po dlhom čase niečo úplne nové a bez výčitiek! Poobede som sa išla korčuľovať ale teraz? Všetko som to s prepačením posrala! Zjedla som celú tabličku čokolády + keks. Urobila som to vedome lebo som si povedala že "však som dnes skoro nič nejedla, tak 800 kalórií ktoré dokopy obsahovala ta čokoládka s keksom ku tým 400 čo som zjedla z toho nepriberiem" no ale tak som sa z toho pozvracala a tak mi je zle. A preto som si povedala teraz dosť! Nemôžem jesť iba sladké. Veď skoro každé jedlo ktoré jem je sladké. Ešte aj tá paradajkova polievka bola na sladko! :( Nenávidím sladké! Ale keď mne to tak strašne chýba keď si ho nedám! Ale keď som mala pevnú vôľu na to aby som prestala jesť a dostala som sa do týchto s*ačiek tak budem mať pevnú vôľu na to aby som vymenila aspoň to málo čo jem a čo sú vlastne skoro stále sladkosti za niečo čo mi dá aspoň trošku živín nie len nejakú energiu. Na zajtra som si naplánovala jedálniček. Namiesto čokoládovej tyčinky čo jem každé ráno si urobím ovocný šalát s bielym jogurtom (niekedy dávno dávno som to jedla tak snáď mi to ešte bude chutiť), na obed namiesto dvoch bebe keksíkov si chcem dať praženicu s dvoma alebo jedným toustovým chlebíkom a na večeru si dám namiesto želatinovo čokoládovej tyčinky taký zapekaný zemiak so syrovou plnkou! ..po dnešku som totálne zo seba zhnusená. Keby sa to stalo iba raz, iba dnes..ale takto je to každý druhý deň! každý deň cez ktorý sa snažím nejesť sladké ale niečo iné! No dnes už to bol vrchol!...A viete prečo si tak verím že zajtra zjem toto všetko čo som vymenovala? Pretože som dnes povedala priateľovi čo sa stalo (on vie o tom ako som na tom s jedlom a dosť mi aj pomáha no som tvrdohlavá takže pomoc odmietam zakaždým, až sa mu divím že po tom všetkom ešte so mnou má nervi) a povedala som mu aj čo chcem zajtra jesť. Idem príde ku mne alebo ja pôjdem k nemu a požiadala som ho aby na mňa dohliadol. Aby aj keď budem plakať a trucovať aby mi povedal zopár vecí(ktorými ma vie dosť vystrašiť čo sa týka ppp a tak aj keď neznášam takéto reči) a aby ma donútil keď už nebudem vládať. A viete čo mi na to povedal? Že na toto celý čas čakal! Že čakal kedy sa aj z mojej strany objaví snaha a záujem to trošku začať riešiť a že sa zo mňa veľmi teší. Že on mi chcel vždy pomocť (aj pomáha pretože fakt niekedy dokáže jedine on do mňa doslova natlačiť niečo normaĺne) ale že som najtvrdohlavejśí človek akého na svete pozná a že o to viac ho to teší že som sa už trošku uvedomila a mám aj ja záujem. Toľko krásnych vecí mi povedal. Ako vie že je to pre mňa ťažké a že to ešte len bude ťažké ale že on to so mnou nikdy nevzdá aj keby som ho mala nenávidieť do konca života. A teraz je tu so mnou a drží ma za ruku keďže mi je ešte stále zle. Ale zajtra to dám! Niekedy mi pripadá ako moj otec (možno je to aj tým trošku veľkým vekovým rozdielom medzi nami) a preto sa hnevám ale tento krát sa budem hnevať akurát tak sama na seba keď budem plakať a nebudem chcieť jesť. Pretože som ho o to ja sama požiadala!....prepáčte za dlhokánsky príspevok ale musela som to niekomu (aj keď neviem či to bude niekto vôbec čítať) napísať/povedať. Som zo seba sklamaná za dnešok ale som aj rada že zajtra to bude tak ako bude. A budem sa snažiť o to každý deň. A sladké už nikdy do úst nedám!
Ahojte vsetci.Som velmi rada,ze som nasla ludi,s takym istym problemom,aky mam aj ja.Aspon viem,ze nie som sama....Dakujem.Mam s tym obrovsky problem,myslela som,ze to mam pod kontrolou,no nemam,je to coraz horsie a myslim,ze uz si s tym sama neporadim.Potrebujem pomoc,lebo sa to stupnuje do depresii,kedy neviem premyslat a napadaju ma cez tie vycitky strasne veci....ako keby som uz vzdala boj a nemala preco zit....je to strasne...citim sa stratena a neviem sa vobec najst...
Wall, moja mamka mi robila presne to isté :( je to pochopitelne, ze sa na nas nevedia rodicia ani divat, ked vidia ten zubozeny stav telesnej schranky :/ ... neviem ti v tom nejak extra poradit, pretoze mna z toho vytrhol priatel, ku ktoremu som isla byvat. On ma naucil jest ukazkovo bez toho, aby bol ku mne hnusny, avsak teraz opat byvam sama a obcas mi to "hapruje" s tym jedenim, ale len vtedy, ked som viac ako jeden den sama cely den :-)
lenže tvoja mama ti chce dobre, má nervy v kýbli, lebo vidí, že s jej dcérou niečo je a nevie čo robiť, tak zvyšuje hlas, nadáva a pod ... veď ty si to uvedomíš vtedy, ak ty sama budeš matkou, že rodič by ti nikdy zle nechcel ... aby bol aký taký kľud, tak jedz častejšie, rozumnejšie jedlá, nech vidí, že aj ty máš snahu to všetko napraviť
Ahojte. Ďakujem za odpovede. Dnes som sa snažila zjesť aj niečo iné. A podarilo sa mi to. Urobila som si šalát ale s takou sladkou zálievkou alebo ako sa to volá. No cítila som sa divne ked som to zjedla. Už dlho som nejedla zeleninu a bolo to také...iné. No chcela by som sa vás opýtať ohľadom jednej veci. Nevedeli by ste mi poradiť ako ...no najprv tak. Mama do mna stále hučí aj ked sme sa uz kopu krát rozprávali aj som jej hovorila ze proste ja zjem niečo len nech nadomnou nestojí ako policajt a nech ma nechá nech si to naložím na tanier sama lebo ona mi stále dáva brutálne porcie. Prosila som ju nech trošku berie ohľad na to a nech hlavne nerozpráva mi stále veci typu "pozri sa na seba..si ako troska....veď ty budeš ľutovať...budeš plakať v budúcnosti ze si taká prijebaná...a také.." Ja to proste neznesiem počúvať stále dookola. V posledných dňoch mi to stále stále stále opakuje a je jej jedno že chodím spať vynervovaná a urevaná z toho že mi to stále hovorí. Ako jej to mám vysvetliť? Čo jej mám povedať aby mi to nerobila? A potom sa stále pohádame a je to ešte horšie. Ale ked ja nedokážem ignorovať ked mi to stále hovorí! A uz neviem ako jej to mám vysvetliť. Som v koncoch s komunikáciou pri takýchto veciach a nie to ešte sa jej to nejako inteligentne bez zvýšeného hlasu vysvetliť. Vaši rodičia to tiež tak prežívali? Ja som myslela ze kedže je moja mama tak ked jej niečo poviem alebo budem potrebovať od nej nejakú pomoc alebo tak tak ze ma pochopí a bude sa mi snažiť nejako tiež pomôcť aby som to mala ľahšie a nie ma ešte viacej nervovať :(
nauč sa postupne viac jesť ako doteraz, keď nedokážeš zjesť nič okrem sladkého tak jedz sladké ale vo väčších množstvách, daj si napríklad čokoládové palacinky, alebo pudingy, jogurty, hoci to aj tak nie je nič moc, ale ty neprejdeš rovno na zdravé jedlá, tak aspoň skús niečo kombinovať, chápem ťa že sa nepustíš rovno do zeleniny a zdravého jedla, ja som si to prežila, aj miu, jedz to čo ti chutí ale viac ako doteraz, a postupne sa snaž do tvojho jedálnička vkladať aj zdravšie jedlá
Dievča, poviem ti to tvrdo: rútiš sa do hrobu.
Bez odbornej pomoci, ktorú odmietaš, to nedáš.
Walll, jedno jedine sa ti da povedat. Ze mas pred sebou este velmi dlhu cestu, nez pochopis, ze potrebujes odbornu pomoc a budes sa chciet nazoaj liecit. Vymeskana vytvarna a klavir je nic v porovnani s tym, co sa ti stane, ak urychlene nezacnes konat. Mas uplne skreslene predstavy o jedle (co je typicke pre anorekticky) - len pre info 25 gramov cokolady ma rovnako kcal ako kilogram salatu (ladoveho napr.). Neviem, ake velke mas misky, ze to vyvazuje cokoladu a ulahcuje to svedomiu. K nutricnej hodnote sa ani nejdem vyjadrovat.
Zaklad anorexie je v psychike. Ty potrebujes pomoct najst problem, ktory to spustil, priznat si to a riesit to. Nie sa vyhovarat na vsemozne veci, pre ktore nemozes to a ono urobit. S tymto pristupom sa budes roky pohybovat medzi snahou s tym nieco robit, ktora vsak vydrzi len do najblizsieho jedla. Tam znova zlyhas. Rozmysli si, ci chces vymeskat klavir alebo stratit roky zivota a zdravie. Navyse si nepredstavuj, ze ta zavru na psychiatriu. Pojdes na ambulantnu liecbu v prvom rade a k nemocnici sa mozno ani nepriblizis.
Som zvedava ako velmi bol tento moj prispevok zbytocny. Asi uplne.
