Na začiatok by som chcel upozorniť, že tento príspevok nepíšem kvôli svojim problémom, ale preto lebo sa chcem podeliť o svoje skúsenosti s nimi. Určite sa nájde veľa mladých ľudí, ktorí nie sú v kolektíve vôbec obľúbení. A práve tento, nazvime to nízky sociálny status, býva príčinou rôznych psychických problémov. Takému človeku sa ťažko vysvetľuje, že mu jeho spolužiaci nesiahajú ani po päty, hoci sú oveľa obľúbenejší.
Samozrejme, nemusí to byť pravda. Niekedy si človek môže sám za to, že nemá priateľov. To bol aj môj prípad.
Asi do piatej triedy som bol v kolektíve veľmi obľúbený. A potom, z ničoho nič som ostal sám. Najprv som sa hneval, lebo som to vnímal tak, že sa mi bez dôvodu otočili chrbtom. Po nejakom čase som sa začal kamarátiť s dvoma spolužiakmi, ktorí boli rovnako neobľúbení ako ja. Bol medzi nami priepastný inteligenčný rozdiel a tak sme sa často dostávali do konfliktov. Vždy boli na vine oni, ale to by samo o sebe nebolo také zlé, keby som v nich nezačínal vidieť seba. Náhle som pochopil, prečo som bez priateľov. Najhoršie to bolo cez ôsmy a deviaty ročník. Mával som stavy, kedy sa mi vracali spomienky na moje nenormálne správanie a vtedy som mal chuť vziať ten najväčší nôž a vraziť si ho do krku. Úplne som sa do seba uzavrel a stal sa citovo chladným. Všetky emócie s výnimkou hnevu som považoval za povrchné a dokonca som mal problém používať citovo zafarbené slová. To mi ostalo až dodnes, hoci nástupom na gymnázium sa to trochu zlepšilo. Spolužiaci ma berú lepšie a dokonca sa medzi nimi nájdu aj mne podobní. Kamarátov síce veľa nemám, ale už neexistuje žiadna šanca, že sa zopakuje niektorá zo situácii... A aj keď sa to niekomu môže zdať nepochopiteľné, dnes som vďačný za každú vec čo som spravil a ktorú ľutujem. Bez nich by sa zo mňa nestal lepší človek. Ale kto vie? Možno si to zas len nahováram. Istá je len jedna vec. Už ma nič podobné nezlomí.
Pokiaľ si toto prečíta niekto mne podobný, pokojne mi môže napísať. Určite mu budem schopný pomôcť.
Moje skúsenosti s nízkym sebavedomím a neprijateľným sociálnym správaním
u mňa je to tak, že na strednej som jediný kto má typický štýl, čína, jej kultúra, kpop a tak, pre ostatných som odlišný... U mňa to depky nevyvoláva, som veľmi rád, že môžem byť odlišný, keď si zoberiem to, že väčšina trávi víkendy v baroch, fajčia, ožierajú sa. Avšak okolo mňa sa stále niečo deje, aj keď sám niekam idem, som stredobodom pozornosti... Najmä v obchodoch, mám určitú extravaganciu. Ľudia ma spoznajú v nákupnom centre a potom sa všetci pozerajú len na mňa ... Ale veľmi milé sa mi zdalo zakončenie, že si vďačný za to, čo si spravil a ľutuješ. Práve to, že som spravil aj zlé veci mi dokáže pomôcť v budúcnosti
zavisi to aj od toho ci si na seba teda do vnutra orientovany alebo na vonok.Mne nikdy nechybali povrchne nutne priatelstva.A potom vzdy je to tak ze clovek sa priateli alebo dobre citi s clovekom podobnym sebe nielen vizualne ale aj povahovo pohladom na svet zaujmamy nazormi.Su ludia kt nepotrebuju vela priatelov maju jedneho na cely zivot.Ale netreba sa uzavriet treba chodit medzi ludi aby si dostal spatnu vazbu aby si nemal o sebe skreslene sebecke informaciw aby si nezil v sebaklame.Len v spolocnosti vie clovek o sene povedat kym je cim a na to sa potrebuje porovnat s ostatnymi svojili schopnostami.
"Takému človeku sa ťažko vysvetľuje, že mu jeho spolužiaci nesiahajú ani po päty, hoci sú oveľa obľúbenejší." - ak ti naozaj nesiahaju po päty, načo by si im chcel niečo vysvetľovať a prečo ťa nastvalo, že tie nuly ťa prestali mat rady? :)
"Bol medzi nami priepastný inteligenčný rozdiel a tak sme sa často dostávali do konfliktov. Vždy boli na vine oni..." - áno, inteligentnejší vždy zvaluje vinu na ostatných, zbavuje sa zodpovednosti za konflikty v priatelskych vzťahoch a vo všeobecnosti ma potrebu sa povysovat nad ostatných :)
Bez urazky, je cítiť, že ešte máš v sebe kopu hnevu, ktorého sa nevies zbaviť, ale v podstate sa hnevas sám na seba, sám si svoj najväčší nepriateľ. Prajem ti, aby si nedoplatol ako zákerni zakomplexovanci, ale aby si pochopil, že pokial nemôžeš zmeniť svet, tak je čas na to, aby si zmenil seba.
