Pomoc! :( Som z toho veľmi smutná. Brat ma stále ponižuje, nech urobím čokoľvek, tak ma poníži. Už nemám veľa síl. Hoci, aj keď som v niečom lepšia ako on, stále mi vyhadzuje na oči, že nie som, že som sprostá...a nič neviem. A pritom on nič iné nerobí len sedí pri počítači alebo je pri svojej motorke. Ako sa mám brániť? Ako zaútočiť naspäť? Je to na nevydržanie. :´((
Budem Vám vďačná za každú jednu radu.
Brat ma ponižuje
Ebi77777777 - Ebi, nie, úplne normálne, nie je utláčaný.
Dadula56 - Oh, už som toľko krát skúšala aj tú alternatívu, že som bola pokojná...no vo vnútri vo mne to vrie...prečo ma má ponižovať?! Aj ja mám svoju hrdosť. :( Ale budem sa snažiť zachovať pokoj.
musis mu ukazat, ze sa ho nebojis, ja by som sa nastvala povedala mu, ze je pri...y i...t a tresla dverami a keby nepochopil dostal by trojitu davku lexaurinu rano do kavy
a aký je tvoj brat vo vzťahu k jeho rovesníkmi, je obľúbený, nie je utláčaný?
Meggy, tak potom skutocne ta puberta. On ma zrejme nejaky problem se sebavedomim, puberta robi s mladezou divy, clovek je neisty, hlada sa. On si na tebe tzv. "lesti ego". V podstate ma v hlave vacsie peklo nez ty z toho celeho. Jedine ignoracia, mozno ked uvidi, ze ta to vobec netrapi, tak prestane. Napr. ty mas v niecom uspech, on povie, ze si sprosta. Tak mu pokojnym tonom povedz "naozaj?vysledky svedcia o opaku"a rob si dalej svoje veci, nech sa nadrapuje.
Ebi77777777 - Rodičia sú dobrí, niekedy mu povedia nech prestane, no to nepomôže, lebo nabudúce to aj tak urobí zasa...
Dadula56 - Jasné, ale nie je ľahké si to nevšímať. A navyše, keď ti to začne robiť ešte aj pred tvojími kamarátmi. Rodina sme kompletná. Rodičia niekedy nato zareagujú, ale vždy iba povedia, aby prestal, no začne znovu Nie, nebojím sa ho. Nie je to strach, len si už neviem dať rady. :(
jednoducho hladká si svoje ego ponižovaním druhých, otázka je aké je zázemie tohto správania, aké sú vzťahy v rodine? Nie sú rodičia prísny??
Mimulus - Ďakujem, pobavil/a si ma! :)
Ebi77777777 - 16. Jasné, buberta, ale to nie je len o puberte, povedala by som.
Meggy, nie kazdy ma taky dar slova, aby vedel odvrknut naspat. Navyse teba to trapi a trapilo by ta to aj keby si vedela sikovne reagovat. Najlepsia cesta pre teba by bola si ho nevsimat, stale si pripominat, ze si lepsia, ze jeho uznanie nepotrebujes a si sama so sebou spokojna.
Nespominas vek, ani vztahy v rodine. Na akej urovni je to ponizovanie?Co ti hovori?Ako na to reaguju rodicia?Zachadza do nasilia?Bojis sa ho, zastrasuje ta?Chcelo by to viac informacii.
*puberta