Všetko by bolo lahšie, keby som ho nespoznala... Prežili sme spolu niekoľko krásnych mesiacov, aj keď sme spolu nechodili... Obaja sme chceli toho druhého no zároveň nie vzťah, tak sme si jednoducho užívali všetok krásny čas, čo sme spolu mohli tráviť... Toho mal však on čoraz menej kvôli práci, škole... A ja hlupaňa som mu to vyčítala. Prestali sme sa stýkať, no vydržala som to ledva mesiac... Napísala som mu, že mi chýba a on na to, že ma rád uvidí... Má sa mi ozvať keď bude mať čas, no prešiel už týždeň a on sa ešte neozval... Neviem, či je naozaj taký zaneprázdnený, alebo je moje čakanie zbytočné a on sa už proste neozve, aj keď v tom prípade nechápem načo by mi písal že ma rád uvidí... On je z tých, ktorý neklamú "z milosti", keď nechce odpísať neodpíše, a nemá problém povedať aj "horšie vypočuteľné" veci, ak ich tak cíti... Bojím sa, že prázdne miesto po mne zaplnil už nejakou inou. Chýba mi. Neuveriteľne mi chýba, najlepšie by bolo zabudnúť, no ja sa ho nedokážem vzdať, pokiaľ horí čo len malinký plamienok nádeje... Viem, že priateľku nechce, no jediné čo chcem je vrátiť všetko do starých kolají... Nič neriešiť, nič nerozpytvávať, len si užívať čas s ním.. Chcem aby nám znova bolo tak dobre, aby som znova pre neho znamenala to čo vtedy... No je to vôbec možné? Na túto otázku mi nedokáže odpovedať nikto, ani vy nie.. Ja som sa len potrebovala vyrozprávať...
Chýba mi...
Najhlbšie zúfalstvo Ti dá šancu nájsť skutočnú pravdu. Sny sa menia na skutočnosť vtedy, keď to najmenej očakávaš. Ani odpovede na svoje otázky nedostaneš kedykoľvek...nechaj sa viesť inštinktom a svojou múdrosťou, obavy zameň za nádej. :)