Chcela by som sa podeliť,resp. vyrozprávať zo svojich problémov. Neviem, či mám skreslené predstavy o tom ako by mali spolu vychádzať dvaja ľudia žijúci v manželstve resp. v inom partnerstkom vzťahu. Posúďte.....zanedlho budem mať 30 rokov, pred súčasným partnerom som mala len jedného, bola to taká tzv. prvá láska, ale trvalo to len rok. Pochádzam z tradičnej rodiny, som viac menej rodinný typ, domácky, usadený ale zato sa spoločnosti nevyhýbam. Po tej mojej prvej láske som sa spoznala o 10 rokov staršie muža a cez kamarátov sme sa dali dokopy, veľmi som si už chcela založiť rodinu, mala som vtedy 24 rokov, vysokú školu za sebou, pracovala som. Môj partner je a bol veľmi tvrdohlavý.....náladový, hocikedy ma urazil nejakou poznámkou typu Ing., blondína.....a pod. Raz sa mu nepáčilo, ako som prešlo pešo cez cestu, ako šoférujem, že mám mrdník doma, a sám ani pohár po sebe neumyje. Vždy si dačo nájde a výsledok je taký, že ja robím všetko zle.... nenaučila som deti skorej na nočník, nenaučila som ich samých zaspávať (on spí sám v samostnej spálni a ja s dvoma deťmi v druhej,to spanie je u nás každodenný boj, keď sme mali druhé dieťatko, to prvé veľmi žiarlilo, bolo na mňa navyknuté). Momentálne sa mi vysmieva poznámkami ako fitnes a pod., lebo sa snažím trocha schudnúť. Máme už spolu dve deti, ale jeho správanie sa nemení, nie je to ten typ, čo by mi pomohol, podržal ma pri nejakom výchovnom probléme s deťmi, skôr prileje do ohňa a tým ma iba viac vystresuje. A večne diriguje, komentuje, rozdáva pokyny, niežeby si to sám urobil, no najviac ma hnevá, že vie na všetko tak bleskurýchlo nájsť odpoveď, mimoriadne je rečovo pohotový a zakaždým sa vynájde nejakou reakciou, čím ma totálne odrovná. Keby sme nemali deti, rozviedla by som sa, ale máme, takže to nejde a uvedomujem si, že som si vlastne sama na vine, lebo som vedela aký je, aj tak som si ho zobrala za muža. Nedávno som nastúpia znova do práce, on spí aj naďalej sám, chcela som aby si aspoň toho staršieho syna zobral k sebe, aby sme si deti nejak rozdelili, ale samozrejme, že sa tak nestalo. S deťmi mi pomáha ako kedy, viac si rozumie s tým starším, lebo ten má už 4 roky, menší má 2. Ja si ani správy nemôžem pozrieť, lebo kúpem deti a keď sú večer deti už umrnčané a chcú spať, tak som zase len ja na chybe lebo už mali byť dávno v posteli. Nikdy som nepočula od neho, nechaj tak, ja to spravím, oddýchni si, pospi si....a slovo prepáč, vôbec. Správajú sa aj ostatní muži takto? Je to normálne, či som ja príliš náročná?
Manželstvo a problémy
a tak zase manželské povinnosti si plníme.....máme veľký dom....to je asi jediná taká intímna vec, pri ktorej si myslím,že ma má rád, ale možno si to len myslím....
pre mimka2 .....chlapi,radi sa vŕšia na slabšom.....lebo oni sú bezchybní!
hej a sexujete kedy:/
preco spavate oddelene??to by asi prekazalo kazdemu muzovi..
Toto si neviem predstaviť....vnútorne by som sa cítila zle, že som nechala deti samé, on s nimi sám nebol dlhšie ako hodinku, ani spinkať s ním nevedia....a zase on je taký, že by reagoval nejakým protiútokom a bolo by ešte horšie. Bola by som tá najhoršia matka, ktorá nechá len tak deti. Mne najviac vadia tie jeho rečičky a že si neuvedomuje a nechce uvedomiť ako tým ubližuje.
ahoj no mohol by ti pomoct to je jasne .,mate 2 deti . my mame 1 syna . takze to nic nebudem pisat ze muz mmi nepomoze ..ved ja nerobim som doma. ale za to niekedy sa zmeni na netvora a krici po mne napr ze som neschopna a blba a neviem co. ja si za to mozem. neviem co chcem od zivota . ja hlupa som si myslela ze manzelstvo bude ako z rozpravky , ze sa budeme sebe venovat. nemam ziadne napady akoby sa to zmenilo..
Toto je zleee... Nie som este vydata, ale myslim si, ze takto to nefunguje. To nemoze takto fungovat. Rozpravali ste sa o tom? Co povedal? Pane boze, ved mu nemozes skakat okolo zadku (zaroven aj detom) a este pocuvat jeho sproste kecy. Nemas moznost sa zbalit a odist na vikendovy pobyt niekam? Nie z trucu, len mu oznam, ze si vycerpana, ze ti nepomaha a ty sa potrebujes zregenerovat, nech sa panko stara!
