Netradičný problém - emócie

Príspevok v téme: Netradičný problém - emócie
eiffel

Zdravim. Som normalny chalan, zijem zdravo, nemam ziadne psychicke problemy ani nic podobne... Len tak coraz viac postrehujem jednu vec. Teraz mam 20, no ked som bol mladsi, vnimal som vsetko inak, moje emocie boli vyraznejsie, no cim dalej, tym viac sa mi zda, ako keby som mal srdce coraz viac chladnejsie. Uz tak neprezivam veci, ktore sa deju okolo mna, neviem si vychutnat najmensiu radost. Taktiez sa mi zda, akokeby som stracal respekt pred ostatnymi ludmi a vecami. Zazil som toho v zivote tolko, co zazije malo kto v mojom veku (vela cestujem a podobne). Co je to so mnou? Stretli ste sa s niecom podobnym?

Sejla

eiffel presne toto poznám, zastihla som to niekedy v tvojom veku (teraz mám 24), tiež som vela cestovala, vela si toho prežila nielen zlého, ale zrazu som si čoraz viac začala spomínať na časy, keď som bola dieťa, chýbali mi tie nádherné, súkromné pocity nadšenia, vzrušenia, empatie, spolusúdržnosti, dokonca aj sklamania, smútku, hanblivosti... Toto som predsa bola reálna ja a pýtala som sa seba, či dospelosť je o tom otupení, ochladnutí.. žijeme podľa niekoho vzorcov, konáme podľa spoločenských predsudkov, sme súdení a súdime, kalkulujeme, sme zaneprázdnení premýšlaním, pragmatičnosťou a máme emočný stres, privela informácií, priveľa podnetov, objekty a udalosti sa dejú, menia v jednom kuse, chceme ich všetky pochopiť, poznať príliž rýchlo a jednoducho, pričom v skutočnosti len deň za dňom sa hrnie kvantum nespracovaných emócií a naša prirodzenosť sa obrňuje, lebo to nezvláda.
Začala som sa hnevať na všetkých, že to len tak nemo prijali ako fakt... ja som si chcela udržať svoje súkromné potešenie a začala tie emócie znovu hľadať. Sú všade navôkol...pri daždivom dni, v pohlade dieťaťa, pri tom, ako si ľudia nezištne pomáhajú, v spontánnych úsmevoch a reakciách, v priatelstve, v niektorých umeleckých dielach, v speve... len ich treba začať znovu vnímať a oceňovať:) Nebáť sa byť iný..