zivot so schizofrenikom ano alebo nie?

Ľudia s duševnými poruchami bývajú veľmi nadaní,lebo cítia,oveľa viac ako iní, vyjadrujú cítenie. A trápením duše vznikli najväčšie diela.

:-) pretože to nemľuješ pre iných ale pre seba,vyjadruješ svoje pocity,to čo cítiš, svoju bolesť,trápenie,to čo je v tebe a preto to nechceš ukázať iným. Lebo si to ty,časť z teba. Vidíš maľovať by som chcela,ale to mi nikdy nešlo,iba kreslenie, a teraz premýšľam nad sochárstvom,to ma vždy lákalo.

to nevadi.Nenarazam na nic,jednoducho ma to zaujima.Skoda...ale trochu chapem,ze to nechces nikomu ukazat...ja mam depresiu a malujem a niekedy tiez neukazem nikomu co som "stvorila":)

Ale ak narážaš na to čo si myslím,tak skutočne existujú pred nedávnom ich čítali nechtiac iní ľudia.

Kedysi v minulosti mi bolo ponúknuté publikovanie mojich básni,odmietla som, žiadne peniaze by som za to neprijala. Tie básne obvykle nikomu nedávam čítať,je to veľmi osobné,sú to moji démoni,moja bolesť,takže prepáč robí mi to problém.

nie,vazne.Strasne by som si ju chcela precitat.Ak by ti to nerobilo problem.Samozrejme je to na tebe:)

cila ani nežartuj :-))) budeš si musieť počkať na schizofrenický stav,potom ti nejakú napíšem,takú krásnu,desivú,temnú :-))

sh,prosiiiiim napis sem nejaku tvoju basen.Velmi prosim:)

Nie lieky neužívam už dávno, neuroleptiká dosť oblbujú,necítila som vtedy seba, tú skutočnú časť,nemohla som pracovne fungovať,začleniť sa nejak medzi normálnych ľudí,spoločnosť,stále mám problém pohybovať sa a komunikovať s ľuďmi, mám z nich jednoducho strach. Schizofrenici bývajú mimochodom dosť nadaný ľuďia,ja v tých najhorších stavoch píšem básne,ale sú dosť temné a pesimistické,akoby som sa pokúšala vypustiť na slobodu tú moju správnu časť aj keď vlastne neviem,ktorá časť zo mňa ich píše.Kedysi som kreslila,ale tiež v takýchto stavoch,proste sú to potreby schizofrenika-umeleckou činnosťou dávajú zo seba von to čo sa v nich deje,bije, pokúšajú sa vrátiť,vyslobodiť-aj keď tie básne,maľby,hudba sú strašne desivé, hrôzostrašné,pesimistické-to sú ich vnútorný démoni,ktorí ich ovládajú a oni sa ich zúfalo pokúšajú zbaviť,myslím,že nikto si nedokáže predstaviť tento stav. Je to desivé,počujete hlasy,vnímate hrôzostrašné výjavy,cítite bolesť, zatiaľ som nikdy nikomu v tomto stave neublížila,snažím sa vtedy uniknúť pred ľuďmi byť jednoducho sama,ale stalo sa mi že som ublížila sebe-modriny po celom tele a tak...
schizofrenické"výpadky"nie sú ako bežné výpadky obyčajných ľudí :-) je to omnoho desivejšie..myslím že ani ten najlepší horor sa tomu nevyrovná :-)
Snažila som sa žiť ako normálny ľuďia, no tí čo to zažili,obvykle odo mňa bočia,alebo ma považujú za čudáčku, jednoducho majú strach,nevedia čo môžu odo mňa čakať,považujú za blázna a hlavne sa nechcú citovo pútať. Napr. nesmieme pracovať v stresujúcom prostredí,potrebujeme pokoj,čo je ťažké nájsť vhodnú prácu,tiež keď mám termíny a tlačí ma čosi,sa to mierne zhorší, no najhorší je akýsi citový tlak,keď nás niekto tlačí k rozhodnutiu,niečo od nás chce, vtedy nastáva taký pocit,že zošaliem,nutnosť úniku,schovania sa.
aké neuroleptiká užívaš?

takze hlavku hore, nech zvitazi ta dobra polovicka urcite je silenjsia, kazdy ma raz vypadok, vsetcci uplne vcetci mabaju take dni!!!