Ahojte, na podobnu temu som tu uz pisala. Ucel tohto prispevku je ventilovanie a snad nejake nove pohlady na moju situaciu. Som si vedoma,ze je to vekom,ale velmi ma to vycerpava a hoci navonok svoje spravanie dokazem zregulovat,vo vnutri trpim.
Mam 20 a od svojich 15-tich ma vzrusuju starsi chlapi. Najprv to bolo take nevinne,neovplyvnovalo ma to,no cim dalej,tym je to horsie,cele dni travim dennym snivanim. Vyznieva to akoby som naozaj nic nerobila,no prave naopak,som zavalena skolskymi povinnostami a inymi aktivitami,ale aj napriek tomu dokazem sucasne mysliet aj robit nieco ine.
Mala som priatela 4 roky a bol odo mna len o nieco starsi,no akonahle sa mi zapacil nejaky zrelsi muz,vedela som,ze je to nanic.Bojovala som s tym roky. Podvadzat som ho nechcela,ani som to neurobila. Sama sebe som zakazala v takom mladom veku zacinat si nieco so starsimi. Chcela som,aby ma jedneho dna skutocne oslovil nejaky rovesnik alebo chlapec,ktory by konecne nemal aspon 34 rokov. Nestalo sa.
Urcite si poviete,ze aky mam problem,nech zacnem konat teraz, no ja si velmi dobre uvedomujem,ze to nema buducnost.
Momentalne s jednym starsim muzom mam kamaratsky vztah a chcela by som s tym pohnut,no neviem ako. Chcem mu dat prijatelnou formou najavo,ake je to z mojej strany. Naposledy som viac-menej iniciovala stretnutie ja,tak by som potrebovala iny sposob.
Vie niekto nejak poradit?
