dobry den
trapi ma velmi nizke sebavedomie. mam 18 rokov a nikdy som nemal priatelku. vela ludi hovori aj dievcata ze vyzeram vyborne ale nedokazem sa s nimi rozpravat. ak som s nejakou osamote takmer nedokazem chodit lebo sa mi klepu kolena a trasie sa mi hlas, beriem za uspech ak dokazem niekoho rozosmiat. fakt je ze este som v zivote nepocitil ake je to dostat pusu, na objatie by som tiez musel lovit hlboko v pamati. vobec neviem co mam robit. hraval som futbal a tiez mi hovorili ze som dobry ale ak o nieco slo ze sa hral zapas tak som sa bal lopty. to iste aj ked som medzi novymi ludmi radsej sedim v kute lebo sa hanbim nieco povedat dokonca aj pred najlepsimi priatelmi.
Nemam ziadne sebavedomie
to.je.jedno
konfrontacia
Ak sa chces toho z istej casti zbavit, alebo mozno az uplne zbavit, musis zacat vyhladavat co najcastejsie konfrontaciu. Stale, ak budes mat prilezitost, tak chod niekam, chodievaj sa co najcastejsie bavit s kamosmi, snaz sa co najviac bavit s dievcatami, s mnozstvom ludi. Musis len pochopit, ze kazdy je neaky, a to, ze si pripadas menejcenny, ani zdaleka neznamena to, ze nim aj naozaj si, a sam seba by si prekvapil, o kolko si lepsi ako mnohy, keby si sa nebal. Aj oni su len ludia, nevedia vsetko, ani len to co robia tak to nevedia, robia to len tak dobre, ako dokazu, a zbytocne sa nezatazuju tym, ze to mohlo byt aj ovela lepsie, vôbec sa tym netrapia. Zacni co najviac vyhladavat konfrontaciu, alebo sa jej aspon nevyhybaj. Taka najjednoduchsia konfrontacia je pisanie si s niekym cez net,, chod na neaku stranku, a zacni si pisat s babami, aj sa stretnite, ak sa podari. Jednoducho musis sa naucit rozpravat s ludmi, dalej to bude mat vplyv na tvoje sebavedomie, a tym, na celi tvoj zivot.
PS: ja napr neovladam super gramatiku:D,, no a co, aj ked mi to uz aj sem dali pocitit,, tak si z toho nic nerobim:D, kaslat na ne:D,, aj tak pisem dalej:D
Neo Ned
Zo srdca ti prajem, aby si spoznal kto si lebo ešte môžeš obohatiť svoju osobnosť a nájsť si ľudí, ktorí ťa budú brať takého, aký si a nemusí ich byť tona, stačí jeden, dvoch. Psychológ tiež neurobí zázrak, možno ti poradí v niečom, z čoho by to mohlo prameniť a pod. a hneď sa nič nezmení, možno si začneš nejaké veci uvedomovať a nie hneď, možno neskôr sa ti vyjasní a začneš na sebe pracovať, možno aj niekomu neskôr poradíš..., lepšie jak ti radia teraz tu ľudia, eseje:)a tak. Bude to individuálne...
Lulinka89
ha, aka esej sa mi podarila :D (ale snad si z nej nieco zoberies) ;)
Lulinka89
och, darling, ako to, ze sa este nikto nemal k tomu, aby ta trosku povzbudil? ok, podujmem sa teda ja ;)
nebudem sa hrat na psychologa-- psychologiu som nestudovala (aj ked mam k nej blizko), ale mozem ti porozpravat nieco z vlastnej skusenosti. vyrastala som v rodine, kde sa neuspech jednoducho nikdy neprijima ako alternativa, a preto mi uz odmalicka bolo vstepovane, ze sa neustale treba zlepsovat a zdokonalovat; a vies, ake su deti...rodicov som slepo posluchala, vzdy som musela byt vo vsetkom najlepsia. a rodicia si zvykli. ked sa obcas pritrafili zle znamky, neuspechy, brala som vsetko ako osobne zlyhanie, a kazdy jeden 'incident' sa podpisal na mojom klesajucom sebavedomi (co si ale nasi samozrejme neuvedomovali, pretoze to jedoducho nechceli vidiet- obrazok perfektneho dietata bol jedoducho prilis atraktivny).
v sedemnastich som odisla z domu a isla studovat do zahranicia, no a presne tam som si zacala uvedomovat, ze...vsetko je to v hlave, v nasom mysleni. nove prostredie a novi ludia mi ukazali, ze sa da aj inak, a ze s pozitivnym myslenim sa da zajst ovela dalej ako s neustalou negativitou. nevravim, aby si sa teraz rozbehol z domu (ja som si to musela uvedomit az mimo Slovenska), ale hlavne je zacat zvnutra.
no, a teraz sa konecne dostavam k pointe :D porovnavanie sa s ostatnymi naozaj nema zmysel; jedine, co ti naozaj moze pomoct, si ty sam, milacik. v prvom rade si musis zacat s mensimi vecickami (pre niekoho mozno hlupostami), a to napriklad si povedat hned ako sa rano zobudis, ze je pekny den, vsetko co zacnes sa ti podari (a aj ked sa nepodari, svet sa nezruti), ze vecer si budes lihat do postele s pocitom, ze si den prezil skvele, ze si sa na niekoho na ulici usmial, a tak. ked budes mysliet pozitivne myslienky, budu sa odzrkadlovat aj navonok-- no a ver mi, zazivam to denne-- ludi od seba nebudes stihat odhanat, vsetci ta budu chciet poznat :D
(uvedomujem si, ze teraz ma mozno niektori vysmeju, ale uz viac jedno mi to naozaj nemoze byt :D ale vazne...zacat treba od seba, zivot je predsa prilis kratky a prilis krasny na to, aby sme si ho kazili nejakym hlupym nizkym sebavedomim, no nie?)
vela stastia a nezabudni... stay positive, babe :)
Neo Ned
18 rokov? Kopec života pred sebou a nič nie je ani zďaleka stratené..., ešte si ťa tá Láska nájde... Nebolo by tu od veci možno skúsiť návštevu psychológa, aj keď môže byť otravné sa niekomu zdôverovať v tomto...
Asi tu treba prekonať vlastnú hanblivosť za pomoci niekoho, aj možno toho psychológa, čítaním nejakej odbornej populárnej literatúry-na odporúčanie niekoho kompetentného, sebazpoznávaním, rozvíjať ho. Možno aj urobiť niečo radikálne, že ak sa nejaké dievča na teba usmeje, tak ju osloviť inteligentne, spoznať a nech je to aj trápne, z toho sa poučíš a ide sa ďalej...Fakt je asi ten, že sebavedomie môže byť tréning...hlavne nech to nepadne do nejakého ďalšieho extrému, na niečo sa hrať, čo človek nie je a pod.
lienkamráčik
Vitaj v klube :))
