Odpisujem sa...

tak urcite je lepsie skusat a popalit sa, ako nic nerobit..

sako prosím ťa, maturita je nič, si pamätám ten stres, všetci len strašia, ale úplne zbytočne, fakt to neni také hrozné=))

a navyse mam teraz pred maturitou, som nervozny sam zo seba a neviem sa donutit ucit - asi taky bezny, obycajny problem. panikarim a najradsej by som nezil. okrem toho mam velmi slabe vedomosti z jazyka. je dost mozne ze na prvy raz z neho nezmaturujem. a to mam v plane ist na vysoku...aspon ma prosim vas niekto psychicky podporte. dakujem

uplne suhlasim s Luk-ašenkom :)

naozaj sa nema zmysel trapit s tym, co bude niekedy (ja som sa dlho pasovala s podobnym problemom, akurat namiesto buducnosti som rozanalyzovavala a rozpitvala minulost), skor sa skus sustredit na pritomnost :)

som si ista, ze mas kopu skvelych vlastnosti a kladnych stranok, takze...nevesaj hlavu, nepanikar, vsetko vyjde, uvidis! paolo coelho v jednej knizke napisal, ze vsetko bude nakoniec dobre. a ak to nie je dobre, este nie je koniec :)

Plne chápem vaše pocity .Páči sa mi jeden článok ,kde bolo poukázané ako môžme získať väčšiu sebadôveru. Tu je citát z nej . "Nehovor si,že vždy všetko pokazíš a že nikdy nič neurobíš dobre. Takéto prehnané tvrdenia nás budú ešte viac ubíjať lepšie urobíš ak uznáš svoje chyby, ale zároveň sa budeš snažiť vidieť aj svoje silné stránky." odporúčam si stiahnuť túto knihu Volá sa: Mladí ľudia sa pýtajú. V 12 kap. je to rozoberané www.jw.org

sako, viem, ako sa cítiš, všetci máme občas také stavy, aj keď to momentálne asi nepripustíš, je to silné podhodnocovanie sa, zhodou okolností som dnes mala podobnú mizériu, že som nespravila skúšky, dostal sa mi pod ruku jeden matematický hlavolam, ktorý mi zabral nie že 40 minút môjho života, lebo čas je relatívny, tieto minúty sa vliekli ako jeden extra život a nakoniec po záchvatoch sebaobviňovania z nízkej inteligencie až úplnej demencie, stratou trpezlivosti a explóziou hnevu, som to dala matematickému géniovi, ktorý nenašiel riešenie, takže som sa aspoň ušetrila totálnej potupy, ale ten príklad mi dáva pocit menejcennosti až kým z neho niečo nevydumám. Vieš o čom je život, že sa nesmieme týmto pocitom poddať, lebo v takých stavoch sme úplne nepoužitelní a málo produktívni, jednoducho to treba prekonať a skúšať ďalej až kým nenájdeme riešenie

a navyse panikarim.

Kto nič neriskuje, ten nič nezíska. Z chyb sa treba poučiť.