Exostóza

Príspevok v téme: Exostóza
lola001

ahojte, trapi niekoho tato choroba? mna velmi vystrasila, mam za sebou tazky zaciatok noveho roka...
Diagnostikovali mi exostozu stehennej kosti ... je tu niekto s podobnou diagnozou? Ja som sa rozhodla podstupit operaciu...zaujimalo by ma kolko sa budem zotavovat po operacii ... dakujem za odpovede

trovaniy

ahojte. tiez mam exostozu na lavej strane kolena, uz od mozno cca 10 rokov teraz mam 23, na operacii som nebol, nenebral som odvahu. vyrastok mam velky ako jablko. naberam sily aby som sa prekonal a isiel k ortopedovi, je to tazke si pomysliet nato vsetko co ma caka ak sa vyberiem do nemocnice. chcem sa opytat nedavno som podpisal zmluvu do zamestnania (nastup od 1.10 a ak by som siel na operaciu anuluje sa tato zmluva ? alebo som ju nemal radsej ani podpisat ?

will51

Ahojte aj ja to mam od narodia a tiez dedicne ale neviem po kom to mam :D Zo zaciatku to aj pre mna bolo tazke caste operacie v podstate od 1étich rokov...Ale uz to zacinam vnimat ako sucast zivota. Ja to zatial tiez nemam maligne len to stale ratie a pocase to zacne tlacit a musi to ist von.. Za toto leto mam druhu operaciu :) Hej pekne prazdniny...Ale cloveku nepomoze sa nad tym trapit a mat depresie a neviem co vsetko mozne. Ja som to mala dost dlho a uprimne chcela som aj skoncit kvoli tomu so zivotom. Ale uvedomila som si par veci vdaka urcitemu cloveku a prestala som sa v tom utapat a teraz to berem ako sucast mojho zivota. Ked to boli idem k lekarovi a dohodneme termin operacie. Vecsinou uz k nim prichadzam s usmevom. Aj ked to moze vyzniet ze sa z toho tesim alebo mi nic nie je. Je to skor preto ze som sa naucila tej chorobe sa smiat do "tvare". Muusim uznat ze strach a smutok je tam vzdy ale naco je dobre ked len placeme a lutujeme sa. Ja som to tak robila a dostavalo ma to len na dno. Minule bola aj lekarova reakcia ci chodim rada na operacie. Nechodim naa ne rada ale pre tuto chorobu nic ine neexistuje a skusala som toho si myslim dost. Vzdy pred operaciou ma drzi fakt ze uz ma to bolet prestane a budem apon na chvilu zit plnohodnotejsi zivot bez tej bolesti ako s nou. Je to naozaj tazke zit s tou chorobou a bat sa kedy zas budeme muset ist na dalsiu operaciu...Ale je naozaj pravda ze neumierame. A to ze to raz moze byt maligne je velmi mala pravdepodobnost. Ak chcete si o tom popisat kludne mi napiste aj na mail aj sem.Kedysi som to aj ja tazko niesla. Ale preco si nicit krasny zivot ciernymi myslienkami a myslenim. Drzte sa vsetci :) a vela poyitivnej energie :)

sedro

Ahoj, je mi 17 let a exostózy už mám od narození.( jelikož je to dědičné, tak jsem to zdělil po otci, ještě mám 3 sourozence a z nich to má pouze jeden). Na první operaci jsem byl už ve čtyřech letech a dodnes si to pamatuji. Operace mám zhruba intervalu 1-2 roky. Poslední jsem měl před rokem. Mám je po celém těle. Dá se s tím žít, ale v dnešní co v dokonalé společnosti je to těžké. Tak povzbuzení z toho plyne že, jsou i daleko horší případy

lola001

ahoj adri 19, dakujem ze si odpisala...ja zatial tu chorobu neberem tak s usmevom ako ty. Vedela som o tom od svojich 17tich a z hluposti a zo strachu ze sa potvrdi rakovina som to nikomu nepovedala. Az teraz v januari ako 23 rocna som sa s tym priznala mamine... no co ti poviem dostala skoro infarkt...mozem sa ta spytat ake vyseetrenia si podstupila? ja som podstupila od rtg, cez ct az po gamagrafia celej kostry, ktora vylucila zhubnost... ale aj tak si to tam nechcem nechat...bolieva ma z toho koleno, zrejme mi to tlaci na nervy al. zily, bolieva ma to. Termin operacie uz mam stanoveny a co ti poviem bojim sa :0

adri19

Ahoj, ja ju mám tiež, žijem s ňou ktovie od kedy :D ale viem to zhruba od minulého roka. Bohužiaľ ti neviem nijako pomôcť a poradiť, pretože ani ja sama o tom veľa neviem. Začiatkom júna by som chcela ísť na operáciu, akurát dnes som bola u svojej obvodnej a tá mi povedala, že len odo mňa závisí ako sa rozhodnem, ale že je lepšie to odstrániť teraz kým som mladá, ako keď budem mať pozdejšie s tým nejaké komplikácie :D A keby si chcela počuť povzbudenie, tak sa nebojím. Zo začiatku to bol pre mňa horor, nevedela som čo to je, a keď lekár oznámi, že máte nádor, tak to nie je človeku dvakrát k smiechu, ale teraz je to v pohode, ja si to predstavujem, že ma uspia, vyrežú, zašijú a je to :D