Neverim uz psychologom...

Príspevok v téme: Neverim uz psychologom...
dago_71

Ahojte. Neviem, ci som sam s tym problemom, ci nas je viac. Dost casto si vsak pripadam ja sam tak, ze ludi ako ja asi mnoho nebude. Uz od detstva som mal psychicke tazkosti. Dost sa pod to podpisalo i to, ze sa nasi rozviedli ked som mal sedem rokov. Bol som potom pocas prveho stupna na ZS vo vychove matky. Zial, prezil som si s nou peklo na zemi. Az potom sa podarilo ocinovi, aby som bol v jeho vychove. Ako dieta som bol hyperaktivny a to nebol len jediny problem. Casto som musel chodit ku psychiatrom i psychologom. Zial, vsetky tie strasti sa na mne podpisali a zostal som poznaceny na cely svoj zivot... V sucasnosti sice mam rodinu, som otcom desatrocneho syna, ale stale musim brat antidepresiva. Mam totiz stredne tazku depresivnu poruchu. Asi mnohi z Vas vedia, co to je depresia... Uz som aj chodil ku niekolkym psychologom aj psychiatrom aj pocas svojich poslednych dvadsat rokov svojho zivota. Ale stale mam dojem, ze psychologovia su tu tak mozno pre tych, ktori su telesne postihnuti, ci pre tych, ktori su bud hasici, zachranari alebo policajti a tak. Nie vsak pre cloveka, ako som ja. Pritom ja sam citim, ze potrebujem pomoc. Nie raz sa citim doslova uvezneny sam v sebe a tazko sa mi aj kvoli tomuto zije. Posledne som chodil ku jednemu psychologovi, ale na posledne sedenie co som mal mat v januari, som uz ani nesiel. Jednoducho som nemal chut tam ist. Zo zaciatku prve sedenia som mal aspon trochu pocit, ze mi osozia konzultacie u tohto cloveka. Len potom to uz slo akosi do stratena... To uz prestala so mnou chodit aj moja zena tam. Posledne sedenia totiz pan psycholog uz riesil kadeco, len nie to, co bolo treba. Napriklad sa so mnou zhovaral o zen budhizme, a o tomu pribuznych temach. Neviem, co si uz pocat mam to tazke stale hlavne teraz. Nie dost, ze syn je tiez hyperaktivny. A ze cela rodina, vsetci traja sme na liekoch a v lekarnach nechavame neskutocne palky! Naviac som aj bez zamestnania uz dlhsie a o inom ani nevravim, bo mohol by som tu pisat priam romany. Proste som bezradny a zivot ma bavi stale menej a menej.. :(

Mimulus

,,Ale to vysvetlis len tym, ktori veci vidia ako su a nie ako ich chcu vidiet, ci ako to davali trebars na Farme. To je aj priklad Mimulusa... Neprajem mu nic zle, ale ked raz jemu bude na trt, nech si potom vychutna, ako si z neho bude niekto usierat!,,
??????????? Trošku som to nepochopil :D

Ddana

"Osobne som nazoru, ze si mal sam vsimnut, ze toto takto asi nie veru."
Moja skúsenosť v tomto prípade so psychológmi je taká, že si tieto veci neradi všímajú a čakajú kým s tým vylezieš sám. Mne sa stáva, že občas sme na terapii aj 15min ticho, kým to zo mňa vylezie, lebo psychologička nepopustí... Skús si prečítať niečo o gestalte od Perlsa. Aj Yalom a Peck majú dobré knihy. Tam pochopíš čo sa vrámci sedenia deje.

dago_71

Ahojte vsetci, co ste prispeli. Dakujem! ;D Az teraz som sem prisiel opat. Mal som nejake veci co som musel riesit a tak... Pojdem pekne po poriadku, takze:
Zewa: Samozrejme , ze to viem. A tiez, sam ten psycholog sa na to pytal. Co chcem? No, predovsetkym zdravie! Pre moje lasky blizkych, a nech aj ja som vdaka tomu ze som fit, pre nich vsetkym. Chcel by som este verit, ze dokazem nieco, v praci, hoci som nezamestnany... Su vsak take dni, ze sa neviem k nicomu dobrat, dokopat sa k tomu, lebo som sa dost sklamal aj v tomto a to ma taha ku dnu. Asi tak, co som chcel Ti poskytnut coby odpoved.
Eliska7: Vtedy tiez ale nebolo to este v tom obdobi take zle. A nie, my sme sice boli jak dva kohuty na smetisku ale zaroven nehorazne do seba, takze tak.
Bdur: Je to uz dost rokov a u mna skor tak, ze boli epizody, ked som bol ok a neviem sa zbavit dojmu, ze predtym to bola manio-depresia... Teraz uz nie. Tiez som hrozne tlsty ale ja to uz akosi ani neriesim ved cely zivot sa s tym borim. Staci sa mi pozriet na kuchara a hned mam o kilo viac. A ako inak, ATD to cele este viac posrali. Hudbu pocuvavam, pozeram telku filmy alebo som u pc. Inak je to asi tak vsetko. Ja sa uz nemam nejak na co tesit a to nejdem z toho nikoho vinit. Sex? Bol som este nie tak vela rokov vzad dost pri chuti. Aj sme kvoli tomu mali s Drahou dost hadky a nic dobre... Teraz uz ma to nejak moc netaha ani to uz nemusim jak predtym. Skor mi upadla chut, mame to tak dva razy mesacne max. A niekedy sa aj stane, ze kym mojko si pride na svoje mne to nejde... Co uz.
Surrexit: Velmi dobre pises a to je uz nieco ako psychoanalyza, ale prave aj to je zrejme to, co by mi pomohlo. Aj to som hladal, ale marne. To je prave to, co by mal primarne riesit takyto odbornik! A nie omacky a kraviny. Ja zial nemam nikoho, kto by ma povzbudil. Sam sa citim tak, ze uz zrejme nemam na iste veci pravo, nemam ich preco cakat...
Ddana: Vdaka ale nechcem sem davat mail. Aj ja som na sebe tiez makal neboj ze nie. Len nerozumiem, preco zrazu stratim smer... Preco naraz pride to, co pride. Nevravel som tomu cloveku nic. Osobne som nazoru, ze si mal sam vsimnut, ze toto takto asi nie veru. A ked take nevie, skoda casu a energie.
Clark: Presne tak! A o tom to prave /aj/ je...
Radanadzlato: Isiel som za nimi vzdy bona fide, vzdy som mal zaujem na zmene. Stastie? Nuz mas svoj pohlad, svoje pravo mat nazor. Lieky beriem ako nutne zlo, a zial bez nich to nejde... Nechapes? Nic si z toho nerob, ani ja kolkokrat... Asi to tak aj ma byt.
Gmail: To vsetko, co opisujes. K tomu som sa aj sem tam dopracoval... Co ma sere je ze to nebol trvaly jav. A ano treba makat na sebe nehovorim ze nie. Ale ako ked uz clovek je niekedy tak na dne, ze...
Molitan: Hm, pekne... Zial cerveny diplom uz aj predtym dali kdejakemu chrapunovi. O dnesku ani nehovorim... Nezavidim Ti a tym nemyslim len tuto skusenost, ale celkovo.
Cdur: Zial je to tak, rovnako ako u diabetesu, clovek musi pichat inzulin tak tu zas ine vzorce do seba musi davat. Ale to vysvetlis len tym, ktori veci vidia ako su a nie ako ich chcu vidiet, ci ako to davali trebars na Farme. To je aj priklad Mimulusa... Neprajem mu nic zle, ale ked raz jemu bude na trt, nech si potom vychutna, ako si z neho bude niekto usierat!
Diarrhoe: Preco by si mal byt posledny? Ale kde, nedegraduj sa... Kazdy tu ma nejaky vyznam. Aj to, co mi navrhujes. Pekna myslienka, ale nevravim, ze tak aj ucinim. Sam mam k tvorbe blizko nejake dielka som aj ja spachal.
Tak a idem od pc, dakujem este raz. Rodina sa mi uz uklada ku spanku, tak musim off...

diarrhoe

ja som ten posledný, kto by mohol radiť, ale nájsť si prácu, ak človek potrebuje peniaze a nemá ich povedzme z dedičstva alebo odinakiaľ, je veľmi dôležité. človek má potom predsa len nejakú motiváciu, má pocit, že niekam patrí a že je dôležitý. To je však príliš nedostatočná rada, lebo keď robota je nudná a šéf hlupák, človek má z nej presne opačný pocit. Čo však jednoznačne odporúčam, milý dago, je čítať. Existuje totiž jeden psychológ, ktorý naozaj pomáha. Platón. písal dialógy, ktoré sú už len svojou formou terapeutické, poznám jedného človeka, ktorému naozaj veľmi pomohli. Jediné, čo musíš urobiť, je naslúchať jeho slovám ako slovám priateľa. otvorene. veď sa nebudeš musieť dívať do jeho očí, nebudeš musieť pozorovať výraz jeho tváre. budeš mu len čítať myšlienky, a to je veľmi podstatné, pretože nemalé bariery medzi psychologom a pacientom vznikajú z rečovej, ale aj mimorečovej komunikácie. Tuto ti to odpadne. odporúčam slovenský preklad J. Špaňára, už sa dá zohnať len v knižnici. Terapiu by som začal asi dialógom Faidón, ale nakoľko ťa nepoznám, možno by bolo vhodné zvoliť aj Alkibiada I., alebo Symposion alebo Obranu Sokratovu. Za pokus to snáď stojí

cdur

ja žasnem nad názormi mnohých čo tu píšete typu"lieky ti len trocha pomožu ty musíš sám chciet" ved toto je blbost

kto má skutočnu depresiu biochemického pozadia sám može chciet kolko chce ked mozog nepovolí.

jedine lieky možu pomoct a zároven si niečo nájdi doma na čo sa možeš tešit.

molitan

Ja taktiež mám veľmi zlé skúsenosti.
Začala som mať kedysi pred rokmi silné problémy psychické, nevedela som čo sa deje so mnou a so svetom a tak som išla do jednej psychologickej poradne. Tam bol taký starší psychológ a jediné, na čo sa zmohol, bolo to, že na mňa presne jednu hodinu ticho zíral a fajčil. Ja som sa cítila ako posledná špina, vôbec som už nemohla hovoriť, pretože sústavne zíral ako blbec, ako nejaký kat a úplne ma dorazil tým, že na konci skonštatoval, že to "nebolo vôbec konštruktívne" a opýtal sa ma, že či už som aj predtým hrala v nejakom ochotníckom zbore!! Odišla som a chcela som skočiť z okna po tejto "psychoterapii". No a nakoniec vysvitlo, ze moje "herectvo" bola hlboká psychotická depresia s príznakmi schizofrénie, z ktorej na nakoniec úplne vyvinula schizofrénia.
Keby som bola mala dôkazy o priebehu tohoto stretnutia, tak mu narobím poriadne peklo po profesionálnej stránke, pretože to, čo robil, viedlo k akútnemu zhoršeniu môjho zdravia. Bohužiaľ, dnes už s tým neurobím nič, ale verím, že raz sa mu všetko vráti.

gmail

niet cloveka, ktory sa vylieci z depresie bez vlastneho pricinenia. ani lieky, ani psychiater, ani psycholog to za teba nemozu urobit. najskor musis ty sam chciet, odhodlat sa a zacat menit svoj zivot. depresia je hrozna, ale da sa s nou zatocit. chce to obrovsku odvahu a este vacsiu vydrz. ale prvy krok je prestat o nej hovorit, pisat, prestat na nu mysliet. donutit sa zmenit myslenie. najskor nasilu, neskor sa to uz deje samo. tym ze na to stale myslis a stale sa tym zaoberas to len drzis hlbsie v sebe. tak sa toho nikdy nezbavis.

radanadzlato

Oni ti poradia, povedia ako sa máš v danej situácii zachovať a nájsť nejaké riešenie. Ale pokiaľ si sám nie presvedčený o tom, že chceš zmeniť niečo k lepšiemu, ani k nejakému psychoterapeutovi nemusíš chodiť. Vždy je to v konečnom dôsledku len o tebe, ako to vnímaš, a či chceš skutočne tú pomoc aj prijať. Lieky pomôžu len veľmi málo, môžeš ich brať aj neviem ako veľa, to neni riešenie problému. Ale keď je to nutné, tak radšej ich brať ako keby ten stav mal byť na bode mrazu mesiace. Určite ti psychológ pomôže a aj terapia, len aj ty musíš k tomu prispieť a spolupracovať. Ja mám 20 a liečim sa na sociálnu fóbiu a depresiu. A je dosť ťažko s tým bojovať, takže viem o čom píšeš.

A k tomu, že ťa život baví stále menej. Predstav si, koľko je chudákov ľudí z ťažkými depresiami čo by túžili po rodine a žene, ale ich nemajú. A tie šance že niekoho nájdu sú malé, ale je aj dosť takých čo sa im to podarilo. Takže máš obrovské šťastie že máš niekoho, len to nevidíš alebo nemáš od tých ľudi dostatočnú pomoc. Čo by som raz dal za tú tvoju ´´strašnú´´ situáciu, máš rodinu tak sa preboha preber a vzchop. Aspoň kvôli nim, ja niektorých ľudí naozaj nechápem. Ja nemám priateľov, nič, ale takto nedepkárim a verím že sa to obráti k lepšiemu.

clark

najst dobreho psychologa je umenie a je to tazke.cital som vela o ich necistych praktikach a najhorsie nemaju skutocny zaujem pomoct len nazbierat body za naordinovane lieky.znama sa takto liecila a nakoniec pomohla zmena zivotneho stylu a bola vporiadku aj na to si musela prist sama