Tento pribeh sa stal este koncom osemdesiatych rokov v byvalej Juhoslavii. Kratko pred patdesiatkou diagnostikovali lekari Petarovi leukemiu, s tym, ze mu nedavali viac ako styri mesiace zivota. Pohanany tuzbou zachranit si zivot, prestal pit kavu, alkohol, mlieko a sladke aromaticke napoje, zo svojho jedalnicka vylucil maso, mliecne vyrobky, cukor, tropicke ovocie a margarin. Takisto zacal pravidelne posilnovat. Za necele styri mesiace sa vlastnou snahou a vdaka zdravej diete uplne vyliecil zo zakernej choroby, pritom nevyuzil ziadnu z moznosti modernej mediciny.
U lekara sa nasledne podrobil krvnym testom, ktore potvrdili, ze je uplne zdravy a rakovina je prec. Lekar mu samozrejme nechcel uverit, ze za to vdaci aktivnemu cviceniu a spravnej zivotosprave.
Jeho pribeh zverejnili viacere miestne media. Lekari to okomentovali s tym, ze islo o "spontannu remisiu", ktora nema nic spolocne s dietou a cvicenim. Jeho pribeh inspiroval mnohych jeho krajanov, ktori sa podla jeho vzoru dali na makrobiotiku a vyliecili sa z roznych "nevyliecitelnych" chorob. Mnoho lekarov napokon pripustilo, ze strava zohrava v procese uzdravenia vyznamne postavenie, niektori z nich dokonca zacali odporucat svojim pacientom, aby zmenili svoj jedalnicek.
V roku 1994 zacal Petar pracovat ako casnik v kaviarni. Myslel si, ze je definitivne vylieceny, a tak zacal pomaly upustat zo svojich striktnych stravovacich navykov. Znova zacal pit kavu, jest mastne jedla a dokonca prestal aj s cvicenim. Psychicky bol na tom tiez dost zle. Leukemia sa bohuzial vratila. Temtokrat uz ale nedostal druhu sancu. Zomrel dva mesiace nato, ako mu bola choroba diagnostikovana. Dieta mu bohuzial nepomohla. Jeho telo sice malo prirodzenu schopnost vyliecit sa z rakoviny, tentokrat vsak nemalo nato dostatok casu.
Napriek vsetkemu vsak svojim zivotom inspiroval mnohych a dokazal svetu, ze nic nie je nemozne.