Moja matka vyrastala s otcom alkoholikom. Neviem ci to ju tak poznacilo, ale stala sa z nej velmi neprijemna osoba. Neznasa ocinovu rodinu, velmi ocinovi vycita, ked chce ist k nim a pomoct s niecim. V jeho mobile casto vymazava cisla na jeho mamu a doplna ich chybnymi cislami. Nema rada nasich susedov, svojich kolegov v praci. Nema rada ani mojho priatela, hoci je to velmi inteligentny muz, nepije, nefajci, ma voci mne uctu, respektuje ma, pomaha mi...Nie je to ziadny neohrabanec, sprava sa pekne aj k nej, akurat sa jej nevtiera ako moji byvali chalani. Podla nej ma nedokaze ochranit, vraj je to slaboch, zozenstily typ. Len preto, ze je ku mne mily, srdecny, napomocny...len preto, ze mi pomaha pri vareni, nikdy nie je ku mne hruby. Je to moj vysnivany typ chalana a kedze sa on sprava ku mne velmi pekne, spravam sa k nemu aj ja rovnako. Ziadne hadky, robenie si napriek.
Moja matka vsak tvrdi, ze som z neho po*rata, ze mu stojim vecne za zadkom, ze sa idem kvoli nemu zblaznit. Vadi jej, ked sa k sebe pekne spravame. Hovori o nom skarede veci, co nie su ani pravda.
Obaja mame 24 rokov, o par mesiacov koncime VS. A ona jedine s cim sa mi vie vyhrazat je veta "Kym ta zivym, budes sa riadit tym, co ti poviem ja". Vecne do mna huci, ze opakujem po druhych (opat to nie je pravda), ale najradsej by bola, keby som robila len to, co chce ona....
Myslela som si, ze chyba je vo mne, zacala som preto chodit k psychologovi. Ten vsak povedal, ze som uplne v poriadku a psychologa by skor potrebovala moja matka...Ja uz neviem ako s nou komunikovat, cokolvek jej poviem, prekruti si to na svoju pravdu! Nevladzem uz....Stahovat sa este nemozem, setrime si s priatelom na byvanie a este nemame dostatok. Mate niekto podobny problem? Chcem len pokecat
Vztah s mojou mamou
Magy, dakujem velmi pekne za rady, aj za odpisanie.
K psychologovi sme ju uz posielali viaceri, samozrejme nas vysmiala. To, ze ja som tam musela ist kvoli nej som jej este nepovedala. Ale urcite jej o tom poviem. Ona vie, ako ma zranuje to neustale osocovanie. Ked jej clovek nieco povie, prekruti to tak, ze sa vela raz cudujem, aku ma vobec predstavivost, ze si to dokaze tak vylozit.
Dakujem aj za radu s tym, aby som jej nedavala ziadne dovody. Problem je len v tom, ze to by som sa nesmela stykat s priatelom, hovorit na neho dobre veci (momentalne dosiahol uspech v istej oblasti a ked som sa pochvalila, samozrejme povedala, ze sa idem zblaznit zas kvoli nemu). Dalej by som musela sediet len doma, spravat sa tak, ako to vyhovuje jej, najlepsie by bolo, keby som jej dala za pravdu, ze moj chalan je uplny magor. A to ja nedokazem, nedokazem ist proti sebe. Najhorsie je, ze sa obavam, aby som ja raz nebola k svojim detom taka aka je ona ku mne. Aby som im nechcela riadit v 24 rokoch ich zivot a vztahy....Modlim sa za to, aby som nikdy taka nebola
Bonbonka - spravne si naznacila, ze zivot s alkoholikom ju vyrazne poznacil, ale pochybujem, ze az natolko, aby nedokazala rozpoznat dobreho cloveka od zleho. to uz musi byt v nej a to spoluzitie s alkoholikom to len doplna.
jej nazory su podla nej samozrejme spravne a cokolvek povies, prekruti podla seba, aby to sedelo jej teoriam.
pokial nepristupi dobrovolne aspon na par sedeni s psychologom "len tak pokecat", myslim si, ze bude nemozne to zvratit. a taketo poruchy osobnosti sa s vekom len zhorsuju.
to najmenej, co mozes spravit, je nedavat jej zamienky. snaz sa tie veci, ktore jej vadia a ktore ti bezdovodne vycita, preniest niekam, kam na ne nevidi. aspon do tej doby, kym sa osamostatnis.
rozputavat zabomysiu vojnu medzi vami nema zmysel a jediny sposob, ako dosiahnut "klud zbrani", je skryt ciele, na ktore tieto zbrane mieria. pouzil som trosku armadnu terminologiu, ale myslim ze sa do situacie celkom hodi.
neboj, ked sa odstahujes, s priatelom si bohato vynahradite tieto zameskane laskavosti, ktore budete musiet docasne kvoli nej skryvat, pripadne sa ich zriect.
koniec sveta, uz sa o to snazim 3 roky...No aj napriek tomu ona o mne stale vyhlasuje veci, ako keby som bola nesvojpravna. JA uz neviem ako jej to dokazovat lepsie. Vzdy si vsetko zariadim sama, nikdy ju neprosim o pomoc, casto zvladam chod domacnosti organizacne lepsie ako ona....Som uspesna v skole, no v jej ociach, co sa tyka priatela, som len chudera, co sa nechava vyuzivat...A ja uz neviem ako jej to vysvetlit a dokazat, ze to tak nie je. Ked toto hovorim ludom okolo mna, kazdy sa cuduje, lebo kazdy ma pozna ako silnu zenu, ktora rozhodne netrpi tym, ze by bola pod nadvladou chlapa a bola nim "riadena ako babka"....A mna uz ubija neustale o sebe pocuvat, co nie je pravda.
joj, je to jednoduche-chce vas rozostvat. Bud nechce, aby si priatela vobec mala, aby ta nestratila, alebo ma o tvojom partnerovi ine predstavy a tento nedosahuje pozadovanu uroven.
Jedina cesta-ukazat a dokazat jej, ze si dospela a o vybere partnera sa rozhodujes vylucne sama a ona sa s tym musi vysporiadat.
magelan, nemyslim, ze sa matka sprava vyslovene tak, ako keby som jej bola nesympaticka a nemala ma rada. Vobec nie...Ked zrovna neriesime daku blbost, je to fajn...Fungujeme uplne normlane, pokecame, kupime si spolu oblecenie, potom si to poziciavame. Len ako nahle urobim nieco pekne voci priatelovi, napriklad mu pripravim ranajky a zanesiem do postele, uz mi to vycita, vraj sa mu strkam do zadku. Pritom mnoho muzov hovori o mne, ze ma obdivuju, lebo nie som typicka zenska, ktora by sa nechala ovladat muzom. A za to mi je vdacny aj priatel....Ale aby som bola hned osocovana u matky len preto, ze som dobra k niekomu, koho lubim???
Mama ma vzdy mala za nieco viac, nikdy na mna nedala dopustit. Podla toho vyzeraju aj moje znamky, ucim sa velmi dobre, som na medicine a nikdy som rodine neurobila hanbu v nicom. Ked pridem domov, snazim sa jej naozaj pomoct so vsetkym, uvarim, upracem, nakupim. Je pravda, ze ma este zivia, ale navrhli to oni sami - ze ma budu financovat na VS, ja som nechcela.
Preco chce vsak neustale riadit moj zivot? Preco neustale tvrdi, ze som po*rata zo svojho priatela?? Co jej tak vadi na tom, ze mam s nim pekny vztah?
Som zvedava, ked o par mesiacov skoncim VS, s akou vetou sa mi bude vyhrazat. Zivit ma uz nebude, tak som zvedava, co vtedy bude pouzivat ako frazu
všetko ide jedno s druhým je to ako domino, nedá sa retaz pretrhnut,lebo sme emocionálne bytosti a veci ktoré ta poznačia dalej ta prenasleduju a podla tpoho sa zprávaš.čo dostaneš v detstve vo vacsine pripadou aj dáš dalej,nie vždy su aj mudry ludia a neurobia to čo im robili ale su v menšine.
funguje to takto si myslím zlá matka nemilujuca,bola nemulujuca možno v detsve odstrčená, alebo je nemilujuca manželka, čiže manžel ju nemá za nič a funguje to tak matka k dcere je zlá može ju cicit ako konkurentku ktorá obsadila jej muža kt ju kedysi miloval a muž bude zlý k synovi, všimla som si aj čo som počula od iných kolegýn podobné problémy.
su to veci ktoré sa nedaju zmenit ,veci su tak ako su spontánne.
ani rodič nemože za to že jedno z deti mu nie je sympatické z istých dovodov,nikto za to nemože komu čo je pekné a sympatické.
rodičia často vracaju to čo s nimi robili.
konkrétny príklad babka bola nemilované decko ked zriedkakedy skor výnimočne pri nejakom dojimvaom filme spominala ako ju jej chladné tety k/staré dievky kt už dieta nechceli/vychovávali ako ked išla ich objat kjej dali dole ruky oni si to neželali, neprejavovali city,boli tvrdé-ona reagovala k nám podobne a ked v tv videla ako dojča plače hovoirila tak by mu jednu flasla, nech počká trpí aj ona ved aj ona musela,čo dostala to dala, a ot sa dedi z generácie na generáciu
