Ahojte....
(viem ze s mojim vztahom s 34 rocnym muzom ked mam 18 nikto nesuhlasi, beriem to.... ale tato tema neriesi ten vztah ale riesi vseobecne moj postoj vo vztahoch k ludom, teda hlavne ku chalanom/muzom....)
Zakazdym, to v mojom zivote vyzera takto: Som stastna v phode, stretavam sa s nejakym clovekom, zacnem ho spoznavat, ked ten clovek "spristupnie", ja sa zacnem pomalicky alebo rychlo (zalezi od toho, aky priestor mi ten clovek da) zacnem navezovat ! Ten clovek sa stane stredom mojho vesmiru.... neviem preco to tak je... riesila som to s vela psychologmi a vsetci hovoria ze mam v sebe taku potrebu a musim sa ju naucit ovladat ....
No a od toho sa odvija dalsi problem... ked sa na toho cloveka naviazem, KAZDE JEDNO slovo co povie, zacnem v hlave rozoberat, premotavat, ako to myslel, preco to povedalm akym tonom atd.... a moze to byt UPLNA VOLOVINA... ja ju proste rozoberam.... Vsimla som si ze je to takto:
Ked som stastna a vsetko je fakt v pohode a v normale.... zacnem si v hlave vytvarat rozne dilemy a trapenia... len taak, ani neviem preco !!
Tak napriklad>
Ide ma roztrhat ked mi ten clovek, ktoreho mam rada, na ktoreho sa naviazem alebo co, neodpisuje na smsku.... ja viem, nemusi byt cas, nemusi sa mu chciet.... ale ak ten clovek somnou niekedy napise sto smsiek a zrazu neodpise, zacnem byt strasne paranoidna ze uz ho nezaujmam atd...
Dalsia vec je, je VZDY JA som ta iniciativna.... teraz nemyslim len pri chlapoch ale aj pri kamaratkach.... ale pri chlapoch hlavne... napriklad bol taky jeden chalan, a mal o ma zaujem, velmi sa zalubil a tak... ale aj ked on bola zalubeny a ja NIE , JA som bola ta co navrhovala stretnutia ! Proste som chcela niekde vypadnut a bolo mi s nim fajn ale vzdy som ho proste predbehla a vymyslal stretnutie ja...
Aj pri tomto 34 rocnom.... proste vacsinou mu prva napisem ja atd.... alebo navrhnem stretnutie ja.... a nemyslsim si ze by to bolo tak ze na mna kasle ... ale ja neviem, mam proste potrebu sa s nim stretnut ked to bude mozne .... a ked on to nenavrhne sam ale zase ja, mam taku paranoju ze ma nechce atd.... potom sme spolu a vidim ze je vsetko v pohode, ze je velmi mily ku mne atd...
Toto je asi strasne domotany text ale musela som svoje pocity dat von.... proste ma to desi ako strasne divna som a ake strasne hovadiny riesim a prepletam...
