Dobrý deň,
písala som tu už mnohokrát, a aj so snahou pomôcť, ale teraz tú podporu potrebujem ja...
Neviem, ale dnešný deň je taký neveselý, mama je v nemocnici na tranzfúzke krvi, kvôli tomu,že má málo hemoglobínu...že vraj z toho vzniká rakovina...bojím a o ňu...ale tu nejde len o to...ide o to, že už asi pol roka myslím na to, že tu nie sme na stálo...že raz zomrieme...jeden čas som si šla oči vyplakať kvôli tomu, brala ma úzkosť, stále som bola len s rodičmi (bývam s priateľom), a odvtedy na to myslím, že proste keď si uvedomím aký sme krehký, slabý, ako ľahko môžeme prísť o život a ani o tom nevieme...odvtedy nerobím hlúposti, alebo každému koho mám rada vravím že ho lúbim a snažím sa mu dať veľa lásky...ale predtým som mala samozrejmý názor na to, že po smrti sa s nami dačo deje...verila som v Boha a aj verím, ale vtedy som bola v neistote, že a vlastne je to tak? no viem aj sama že to tak je , pretože mám skúsenosti, ale proste tá úzkosť ma dostala...no dajako po čase to prešlo, trápila som sa asi mesiac dva, a nevidela som zmysel života, no potom som si povedala , že toho mám plno pred sebou ešte a že môžem veľa vecí zmeniť a pod., a dajako som sa s toho zobudila...no stále na to myslím...a v rôznych situáciách...dúfam že vaše slová mi pomôžu...
Ďakujem veľmi pekne.
