Život v zahraničí

Príspevok v téme: Život v zahraničí
Marecek25

Tí čo žijete v zahraničí, čo robíte, aby ste sa tam nezbláznili? Lebo ja mám pocit, že už mi hrabne alebo tu odkvecnem. V podstate tu nikoho nepoznám, okrem nejakých kolegov, ale tí majú svoj život. Ťažko si tu nájsť partnerku. Mám rád zimné športy, ale tu sú neni žiadne hory, nieto ešte sneh. Neviem čo tu vlastne robiť. Síce aj keby si tu nájdem koníček, tak by ma to vela stálo, zrejme. A ja sa snažím ušetriť peniaze. Takže nemám tu skoro žiadny život, len robím a mladosť mi uteká pomedzi prsty.

Kimmy

Ešte zopár bonmotíkov čo si doteraz pamätám z toho kurzu čo som už spomínala nižšie, aj keď som tam chodila pred skoro desiatimi rokmi (teraz už je to deväť a pol)...

Schopnosť používať jazyky na kominukáciu sa skladá s príjimania a produkovania jazyka. A dospelý človek či už dieťa, keď sa nový jazyk učia, tak vždy sú schopní viacej príjmať ako produkovať. To znamená že rozumejú viacej ako dokážu sami povedať. Je to nejaký zákon lingvistiky alebo skôr mozgových procesov, ktoré sa uplatňujú pri získavaní jazykových vedomostí.

A ešte jeden bonmotík, ktorý je specifický pre angličtinu (aj keď možno nie len pre tú ako jazyk): v angličtine sú určité a neurčité slovesá (tuším sa to tak nazýva). Tie určité majú koncovku "-ed" v minulom čase (napr. I walk / I walked, I study / I studied, atď). Tie neurčité sa časujú asi každé inak (napr. I read/I read, I go / I went, I draw / I drew, I swim / I swam, atď). Tak táto lingvistická teória hovorí, že existuje akási postupnosť keď sa malé deti učia čiže získavajú svoj materinský jazyk, že si automaticky počas procesu rastu a rozvíjania jazyka formujú akési interné gramatické pravidlá. A jedno z nich je aj že si uvedomia, že minulý čas sa na slovesách robí pridávaním koncovky "-ed" (samozrejme že malé deti nechápu koncepty ako slovesá, časovanie atď, to sa až neskôr počas školského veku skonkretizuje). No a potom deti tú koncovku "-ed" pridávajú na všetky slovesá v minulom čase, aj tie ktoré sú nepravidelné a kam to nepatrí (napr. povedia "I readed" alebo "I drewed"), čo je samozrejme nesprávne a rodičia si môžu mylne myslieť, že ich deti nevedia správne používať jazyk. Lenže pointa je v tom že to je práve správne štádium vývoja v rámci tej postupnosti, že najskôr si deti uvedomia ten gramatický základ ako sa indikuje minulý čas, a potom až ďalším krokom v tejto postupnosti je že si uvedomia že existujú aj nepravidelné slovesá a teda sa tá koncovka nemá pridávať všade. Neviem, mne to prišlo vtedy a vlastne aj teraz celkom zaujímavé a aj keď to nie je o slovenčine, z neurologického hľadiska je to celkom zaujímavé a poučné a určite existujú podobné fenomény aj v jazyku slovenskom.

Kimmy

Akožto človek, ktorý študoval na univerzite predmet s názvom "Second Language Acquisition" (v preklade to znamená niečo ako získavanie druhého jazyka) môžem potvrdiť že do určitého veku sa ľudia dokážu naučiť druhý (cudzí) jazyk akýmsi prirodzeným spôsobom, tak podobne ako keď (ešte ako deti) naberajú jazyk materinský. Ale neviem či táto schopnosť nekončí niekde v puberte.

Ja si pamätám, ako keď som sa tu v zahraničí kde žijem na strednej škole musela povinne učiť základy francúžtiny (podľa nejakých kritérií lokálneho ministerstva školstva musí mať každý žiak aspoň základy) a naberalo sa mi to do hlavy dosť rýchlo, dokonca som si v noci pred spaním už keď som ležala v posteli predstavovala že sa rozprávam s niekým po francúzky a snažila som sa používať tie veci čo sme sa učili. Lenže potom keď ten jednosemestrový kurz skončil a ja som sa rozhodla v učení francúžtiny nepokračovať, tak mi to za určitú dobu vyšumelo z hlavy a viem po francúzky maximálne nejaké slovné kotrmelce. Nakoniec to dopadlo tak, že keď som pred desiatimi rokmi bola na krátkom výlete v Paríži a nejaký lokálny Francúz ma tam začal baliť (chvíľu som sa s ním prechádzala po meste, lebo sme mali ako turistická skupinka zraz na Pont des Arts, tak on sa rozhodol ma tam odprevadiť), tak mi nakoniec povedal že nech radšej hovorím po anglicky, lebo mojej "francúžtine" (alebo skôr pokusom o to) nerozumel. Ha ha :-D O niekoľko rokov neskôr som sa rozhodla v rámci snaženia sa vylepšenia si života sa učiť po španielsky a celý scenár sa zopakoval, najkôr mi to všetko išlo do hlavy rýchlo a predstavovala som si, ako sa s niekým rozprávam po španielsky, potom ale keď som tam už asi po troch mesiacoch prestala chodiť a nakoniec som sa tomu prestala venovať tak po čase mi to tiež všetko vyšumelo z hlavy. Akurát som si to nemala možnosť ešte raz takto autenticky overiť ako vtedy v Paríži :) Suma sumárum je, jazyk si treba trénovať a precvičovať, najlepšie v autentickom prostredí kde sa používa na komunikáciu a dohovorenie sa. Potom keď si ho človek takto stále precvičuje a používa (najlepšie v autentickej komunikácii) tak nemá možnosť ho zabudnúť alebo stratiť...

Kýčera

Ovečka, čo by som pre Teba nespravila? Dala som si z domu priniesť Andreja Sládkoviča, a tak Ti okrem 72. slohy posielam trojveršie zo 73., aby si pochopil, že moja láska k rodnej hrudi pramení z inej studničky...

"Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!"

A že si to Ty, tak Ti pridávam ešte 76. slohu :

Krajan môj, máš ty tie dve studničky,
čo v tôňach Tatry blýskajú?
Ich nebojasné, blízke vodičky
iskrením jednakým hrajú;
zostaneš pri nich, z ktorej sa napiť?
Z obidvoch! - závisť musí ťa lapiť,
vidiac plávanie žubrienky :
Tak mňa dvojaká túžba napadá
a zmysel každú okúsiť žiada
sperlené zraky milenky.

Aby si nezabúdal na krásu svojej rodnej reči...Toto je najkrajšia reč na svete!!! Bist du nun im Bilde?

Kýčera

Nur fur Dich, verlorenes Schaf :

Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí!
V tebe mám pekných obrazov dvoje
a dvoje veľkých ľúbostí!
Ako je krásna tá moja deva,
aká k nej ľúbosť vo mne horieva
tak ty a k tebe otčina!
Ako tys´ pekná, krajina moja,
ako mladistvosť milá mi tvoja:
tak pekná, milá Marína!

Andrej Sládkovič : Marína

Besinne Dich doch !!!

0vecka

Messje ale je tam jeden rozdiel....vlastna matka je celistva bytost pritom rodna krajina jepojem velmi abstraktny.. je podkarpatska rus tiez cast nasej rodnej krajiny? je to fakt len to co sa niekto rozhodol ze to bude a fakt nechapem ze toto ludia zhltli aj s navyjakom.

Messje

Kycera velmi dobry priklad
Dieta,ktoremu matka nekupi poriadne oblecenie,lebo minie na chlast a cigarety a zhana po nociach a nevenuje sa mu...mamtku ma rad lebo je matka,ale hanbi sa za nu.Ked si to dieta vezme rodina,ktora sa postara,zoberie na vylet,kupi cokoladu a bude sa venovat,nebude mu tam dibre?Matka mu bude chybat ale len preto ze ho porodila.Ja mam na slovensku rodinu,ktora mi chyba,ale krajina absolutne.
Vela ludi,ktori navstivili Slovensko,nezavisle od seba,nikdy sa nevideli,mi povedali,ze tak neochotnych a nahnevanych zdutych ludi este nevideli.