Smrť

Príspevok v téme: Smrť
Viyk

Rozmýšľam kde vlastne začať. Tak pre začiatok aspoň také stručné info. Mám 21 rokov, zamestnaný a žiadne potiaže v láske/v súkromnom živote. Netrpím depresiami. No napriek tomu ma láka smrť. Či už mám dobrú alebo zlú náladu vždy sa v myšlienkách zastavujem pri smrti. Aké by to bolo byť mŕtvy. Čo by nasledovalo potom, čo by robili ostatní bezo mňa, ako dlho by smútili a či by vôbec smútili kvôli mne (hoci toto ma trápi najmenej, čo by robili ostatní bezomňa- robiť môžu čokoľvek, mne to už bude jedno :) ).
Občas sa mi stane že ak spím tak sa mi sníva že v snoch umieram (napr. v sne padám z veľkej výšky, autonehoda, vojna...).
Občas si vypočujem od blízkych že už to niesom ja, taký aký som býval že som sa zmenil, že vyzerám akoby som nad niečím dôležitým remýšľal...

Tak predsa ma to stále láka viac a viac zomrieť a zistiť čo je tam ďalej.
A s tým sa aj vynára otázka podstúpiť toto riziko, po ktorom už nebude návratu- áno či nie?

Viyk

Blecha- to všetko je veľmi pekné. Ale čo ak ďalším cieľom čo ma láka je smrť.
Neviem čo si mám o tom všetkom myslieť, hlavne ak myslím na známych, ale aj čo budú robiť po mojej smrti. Najdôležitejšia je teraz pre mňa smrť. :)

tbl555

Smrť fascinuje aj mňa..tiež by som sa niekedy rada pozrela, čo je "za"..len asi si na to treba počkať. Teda, myslím, že smrť nezažije nikto :D škoda :D len sa dostane do tesnej blízkosti a potom sa už nebude pozerať nikam..

blecha

vieš čo by bolo, ak by si zomrel? všetci tvoji by sa kvôli tebe trápili, všetci by chceli vedieť, prečo si to spravil, či ti nevedeli pomôcť aby k tomu nedošlo, či ti nadali všetko čo mohli, či si nebol šťastný a pod. Ale ani list na rozlúčku by im nepomohol vysvetliť tvoje konanie. A nikdy by sa s tým nevyrovnali.

Možno by sa naučili s tým žiť, ale mysleli by na teba každý deň. Vždy keby na teba spomínali by im slzy tiekli po lícach.

Tvojim rodičom ťa nikto nenahradí, to si zapamätaj. A okrem toho, kto sa o nich bude starať keď to budú potrebovať. Neviem síce, či máš súrodencov, ale možno tí nebudú môcť.

Možno by si stretol ešte lásku, s ktorou na smrť už nikdy nepomyslíš, a ak áno, tak s ňou nebudeš chcieť mať nič spoločné.

Si mladý, snaž sa užiť si život najviac ako len vieš. V živote si ešte nič poriadne nedosiahol a už hovoríš, že máš všetko čo si chcel? Daj potom vyššie ciele.

Držím Ti palce, aby si sa zobudil!

Viyk

No, tak zase reakcia na posledný príspevok. Tak u odborníka som bol(cca pred tromi mesiacmi), ten skonštatoval že som v poriadku.
A čo sa týka tých "nebezpečných" myšlienok. Tak tie si navodzujem sám bez cudzej pomoci. A ďalšia sféra je nálada. Nezáleží či mám dobrú alebo zlú náladu, môžem mať úplne dobrú náladu, byť veselý a aj napriek tomu myslím na smrť. :)

Nebezpeč.

Ahoj Viyk, ja súhlasím s tým, že dosť veľa reakcií, ktoré si dostal, sú "kecy", resp. sú to vyslovene názory, ktoré, keď si ich prečítaš, ti ublížia oveľa, oveľa viac, ako keby si si ich vôbec neprečítal, ba nielenže sú pre teba škodlivé, ale vyslovene až nebezpečné, pretože ťa ešte viac podporujú v tvojich úvahách. Bolo by pre teba veľmi dobre, keby sa ti nejakým spôsobom podarilo odstrániť tieto tvoje nebezpečné myšlienky. Možno by bolo dobré nájsť a prečítať si napr. na nete alebo v nejakej vhodnej literatúre niečo napr. o depresii, o zmysle života a podobne. Zameraj sa na skutočne odborné články, len nie, preboha, na niektoré názory niektorých ľudí, ktoré sú reakciami na tvoje súčasné úvahy. Ak zistíš, že ani potom ťa tieto tvoje terajšie nebezpečné myšlienky neprechádzajú, bolo by pre teba lepšie nájsť si nejakého dobrého psychológa, ktorému sa podarí odkloniť ťa z takýchto tvojich myšlienok a nasmerovať ťa k pekným stránkam života. Prajem ti veľa úspechov - ahoj.

Viyk

ema280- konečne čítam dobrú odpoveď na moje zamyslenie ;)
Možno moja smrť mojim najbližším ublíži, alebo možno ešte viac posilní putá medzi nimi, jeden nikdy nevie...
A čo sa týka splnených túžob, tak áno sú splnené a prežil som vďaka ním pekné chvíle. Boli to namáhavé aj menej namáhavé ciele, ale to je už za mnou.

Bojím sa :) je jasné že sa bojím, kto by sa nebál či už bolesti a aj smrti.

ema280

a myslel si na to ako tvoja smrt ublizi tvojim najblizsim???uz si si splnil vsetky tvoje tuzby ked chces zomriet??nemas nikoho pre koho by si ostal na tomto svete???nebojis sa bolesti pri zomierani??porozmyslaj :-)

nirvana

Akože mne je to jedno. Ale poviem ti len toľko, že ked umries, budeš mŕtvy. Fakt. Úplne a navždy. A co je najhoršie, ani o tom nebudeš vedieť.

Vin_vin

Najlepsie je uistit sa ci ches naozaj zomriet. Take keci co tu pisu ostatni by ti mali len pomoct a podporit ta v tvojich nazoroch. Nehladaj vsak v nich dobre rady- lebo ich nenajdes- si predsa sam sebou a riad sa svojim rozumom. Rob si co ches, ak si myslis ze mas odzite uz svoje- aj ked mas len 21 rokov kludne sa nechaj zabit alebo sa zabi.
A taka mensia mudrost na zaver:
Treba vediet zit, ale aj umierat.

anjelik*

Smrťou stratíš to, čo sa nazýva sebavnem. Keď vďaka tomu, že máš funkčný mozog a fungujúce telo, si jasne uvedomuješ, že ty si ty, ten, ktorý toto číta. Smrťou fyzického tela toto strácaš, cítiš, ale nevieš, že si to ty, kto cíti, čiže fakticky *neexistuješ*. Najbližšie sa smrti približuje bezsenný spánok..kedy vypadneš, obrazne povedané, z hlavy. Prečo máš žiť? Lebo musíš, a tak je to aj so smrťou. Ty nezomrieš preto, že chceš,ale preto, že si poškodíš telo a to je obrovský rozdiel.
Žiť máš preto, že ako vnímajúci a mysliaci tvor máš šancu niečo pochopiť a niekam sa posunúť. Tvoje úvahy sú preto dosť detinské a nezrelé, bez urážky. :o)