Bulímia- dá sa ju poraziť?

ahojte. rada by som pridala prispevok o mojom osude. trpim poruchami prijmu potravy. nehovorim priamo o anorexi ci bulimii, lebo sa mi objavuju priznaky oboch. dokopy to uz trva tretí rok, dostala som sa do tej fazy kedy bez prestania jem a to pocas celeho dna. obcas vyvraciam to co som pojedla ale vacsinou na to ani nepomyslim. to ze priberam je potom cosi ako trest.takze som pribrala sedem kil za tyzden. slubila som priatelovi ze prestanem, ale ocividne som slub porusila.som zufala pretoze viem ze tymto mu ublizujem. naozaj som taky slaboch....ze neviem ovladat taku jednoduchu vec ako jedenie...
ale ppp nie su len o jedeni....

ahoj, prečitala som si tvoj prispevok....a poviem ti, že ja robim to iste....niekedy vydrzim aj dva mesiace to nerobit, co ma tesi a radujem sa zo zivota, ale jem velmi malo.....a potom niekedy, akoby som potrebovala cukry a tuky a potom si poviem, že dnes si dam jeden takýto den...a tych dni je potom trochu viacej...ale zase ma to prejde, myslim na ine veci, rada by som s tým skoncila nadobro....chcem ma v zivote deti a chcem byt normaalna...ale je to tazke,,,,včera som mala jeden z tých dni :///

caute baby.Ja som tiez bulimicka.Prave som na veceru zjedla tanier spagiet so syrovou omackou a uz asi pol hodinu rozmyslam nad tym, kedy sa pojdem vyvracat.Byvam s priatelom v dome, kde mame chvalabohu dve WC, ktore mozem pouzit, aj ked mame navstevu s ktorou sme prave vecerali, alebo jedli chipsy, alebo cokolady.NIekedy si sama o sebe myslim, ze som neni normalna, ze koli komu, alebo koli comu, sa takto trapim.Niekedy vracam aj tri krat za den.Na druhy den ma potom boli hrdlo a hovorim si, ze dnes to mozno vydrzim bez vracania a ze dnes budem normalne jest a neprejem sa.Lenze vzdy, ked nieco zjem, mam chut este viac jest a jem a jem a potom mi je zle a potom zase vracam.Preco????
Su napriklad dni, kedy sa stravujem zdravo, kedy jem salat a rybu.No su dni ked zjem dve-tri cokolady, balicek chipsov, sest nanukov a vsetko to vyvraciam.
Uz som skusala aj to, ze si kupim len tolko jedla, ktore ked zjem, nebudem s neho prejedena a to jedlo bude dietne a zdrave.Lenze po tomto lahkom a zdravm jedle väcsinou dostanem chut na chleba so salamom a tak sa potom nacpem chlebom a zase vracam.Niekedy,uz ked zacnem jest, jem s tou myslienkou, ze mozem jest kolko chcem, ved to potom aj tak vyvracam, takze nepriberem a to je super.
Som si nemyslela, ze je tolko dievcat, ktore sa takto trapia.Ale vam poviem, ze sme pekne sproste.Preco to robime, koli komu, co chceme na niekoho zaposobit tym, ze sme chude???!!! Ale za aku cenu sme chude.Ved riskujeme svoje jedine zdravie...

Ahojte baby ja som tiež chorá a tiež to nezvládam neviem čo mam robiť.Mam pocit že som chodiaca troska, ktorá nemá prečo žiť.Za tie roky som sa viec uplakala ako nasmiala ja so mna proste uplne iný človek ktorý si nevie predstaviť život bez jedla.Je to proste hrozné.

ja len...mam tiez bulimiu uz 3ROKY A ASI PRED MESIACOM SOM ZACALA chodit k psychologicke...fakt mi to pomohlo ,dala mi lieky a mozem povedat ze konecne zijem normalny zivot!!!najem sa a vobec nerozmyslam,ci to mam vyvratit...jednoducho zijem,bez pocitu hladu a vycitiek,preto vsetkym radim nech naozaj vyhladaju pomoc a spolu s volou chciet prestat sa to podari,podari zit normalny zivot!!!!!!!!!!!

ahojte,
konečne som našla odvahu napísať sem aj ja, pretože neviem komu sa inému zdôveriť,hanbím sa za to, že nie som ako iní normálni ľudia, ktorí sa tešia zo života, z jeho každodenných maličkostí a predovšetkým si vedia vychutnať jedlo bez toho, aby rozmýšľali, kde a ako ho môžu nenápadne vyvrátiť, aby z neho náhodou nepribrali.. ja vlastne ani neviem ako som sa do tohto kruhu prejedania a následného zvracania, a niekoľkých pokusov o držanie diéty dostala.Keď nemám možnosť jedlo vyvrátiť, som schopná aj dve hodiny cvičiť a samozrejme,ako väčšina bulimičiek, nezabúdam na nejaké to preháňadlo, či podporné čaje na chudnutie, ktoré pijem celé dni..nejako som si nechcela pripustiť, že by som touto chorobou mohla trpieť aj ja, pretože mám obdobia, kedy po jedle nezvraciam a dalo by sa povedať, že žijem bežný život.. no potom príde znova zlom, a takto to ide dookola. Trvá to už asi dva roky. Moja hmotnosť samozrejme kolíše, rovnako ako moje nálady. Chcela by som opäť začať normálne žiť, nemyslieť na jedlo, na váhu, na svoju postavu. Keď sa mi to už začne dariť, príde niečo, nejaká situácia a som opäť v tom kolobehu...

Bulímiu mám už 5 rokov a chcem s ňou skončiť. Nechcem celý život rozmýšľať od rána do večera nad jedlom, nad tým že teraz sa ešte nenatlačím jedlom, len o hodinu, pretože teraz je niekto vo WC a ja to potrebujem dostať von. Chcem žiť normálne, ráno vstať, dať si raňajky, žiť a stravovať sa zdravo, športovať a radovať sa zo života. Veľmi po tom túžim, lenže... držte mi palce a ja budem držať tiež každej z vás, ktorá chcete prestať s týmto kolobehom, ktorý nám veľakrát bráni byť úspešnými a šťastnými ľudmi.

jest pravidelne. ale ked to nerobim, tak mam zachvaty prezierania. ja som furt hladna. a lekarke som nepovedala v akej velkej miere to robim. (resp. som robila)
ja proste ked zacnem jest neviem prestat. aj ked mi to nechuti, jednoducho musim jest a jest. je to ako droga.

ahoj timka,
to je super ze niesom sama..ty si asi z tych odvaznejsich ked si sa priznala doktorke..ja by som sa asi hanbila,ale fakt je ze si zrejmz sama nepomozem..co ti odporucila?

sorry za to meno.