Ako začať..bulímiu mám už 4 roky a stále sa jej neviem zbaviť. Milujem šport a s postavou som spokojná, napriek tomu sa niekedy prejem tak, že mám pocit že prasknem a náhle všetko vyvraciam von..Poradíte mi ako začať? Možno by mi pomohlo, keby som našla niekoho, kto chce bojovať s touto chorobou spolu s niekým.. som z Bratislavy, nájde sa niekto kto chce bojovať so mnou?
Bulímia- dá sa ju poraziť?
Stella, v Bratislave je svojpomocna skupina pre ludi s PPP (prejedanie, bulimia, anorexia). stretnutia su kazdy pondelok a stvrtok od 8 do 9 vecer na Cukrovej 2 v Bratislave (zvonit na "kancelaria"), skupina funguje uz niekolko rokov.. prist moze kazdy kto sa chce uzdravovat, pouziva sa tam 12 krokov (a cely uzdravovaci program) Overeaters Anonymous. (o tom najdes viac na www.oa.org)
ahoj zuju,dufam ze najdes moj prispevok.pisala som sem asi pred 5 rokmi,neviem ci si mi pamatas.chcela som sa len opytat ,nevies co je s Mishou,vtedy pisala na anorexia bulimia boj vyhras.neviem ci to este existuje .a pise sem aj alternativa?dlho som tu nebola.a prepacte ze nepisem k teme ,drzim vam palce.mala som nick avinka
nedostala som sa z toho zazrakom, iba ak by zazrak zahrnal tvrdu drinu, prerevane hodiny a kopu sebazapierania.
proste som sa rozhodla a potom na sebe pracovala, neislo to zo dna na den, trvalo to cca tri roky, ale som na seba teraz hrda.
tehotenstvo a dieta nic neriesia a ppp uz vobec. ja som otehotnela az dobre dva roky, co som bola cista od ppp. a ver mi, cele tehotenstvo mi cukalo, aby moja ppp nieco nedomrvila na mojom syncekovi.
neverim, ze sa da bulimiu porazit... sorry. som v tom uz takmer 8 rokov. je to z roka na rok horsie, posledne mesiace sa citim zrela na psychiatriu. mne uz to kape na mozog, mam sebaposkodz, myslienky a stavy, nenavidim sa. evca, pises ze si v tehotenstve nevracala... ja naopak - aspon som mala vyhovorku "ranne" a celodenne nevolnosti... horsie je to po porode, nie je sa na co vyhovarat. vsetci sa tvaria, ze tehotenstvo a dieta vysriesi vsetko, ale co ak nie? existuje taky niekto ci vsetci sa z toho zazrakom dostali? vraciam aj 3-4 krat denne, zakazdym si vracvim uz dost ale nechapem, nejde to, na liecenie ist nemozem, v meste kde som ziadna skupinka nie je, nemam nikoho kto by ma chapal... takto uz nemozem zit dalej. ja som v podstate spokojna so svojou postavou aj vsetko, ja sa prejedem len ako "utek" od stereotypu, beriem to ako chvilu ked si mozem konecne oddychnut od kazdodennych povinosti... uzit si jedlo, vychutnat si to, mat od vsetkych pokoj... viem, ze je to chore, ako dalej, neverim po tolkych pokusoch ze sa to da...
naozaj sa to da, ja som bez vracania nieco cez styri roky a pocas tehotenstva som tiez nevracala. a je to takto nadherny zivot.
ahojte,,ako vidim je nás strasne vela, ktore trpime touto poruchou,,ktoru sme si sposobili mi, len mi,,ja to tiez prezivam kazdy den,,a citim ze je to horsie a horsie,,mozeme prist o cely zivot,,len kvoli takejto kravine,,,mna zaujima ako to skoncit,,ale to je v kazdej z nas,ci chceme,,
kocky ja som nezvracala uz asi prblizne dva tyzdne,pribrala na 54 kg pri vyske 175 cm...a este pojde vaha hore,ale nechcem na to mysliet...snazim sa mysliet na svoje telo,zuby...len najviac ma trpi moje travenie...je to hrozne,stale mi je po jedle tazko...mam helikobaktera a s vyprazdnivaim des..tolko bolesti aby vysla stolica....jaj a to som bola krasna mlada bab plna zivota !Teraz mam dvasta rokov a uz som si povedala,ze stacilo,ze nezahodim zivot kvoli nej...drzim kocky palce....ale musim povedat,ze mi pomohla rodina a priatel,ktori sa o chorobe dozvedeli a kontrolovali ma...co mi slo na nervy spociatku,ale verte tomu za kazde kilo mam od nich 10 euro a od priatela kyticu :)Ked mam ich mam vsetko
:-(