Neviem sa tešiť z maličkostí, vzďaľujem sa od Boha

Príspevok v téme: Neviem sa tešiť z maličkostí, vzďaľujem sa od Boha
EvaB

Ahojte.

Mám problém. V poslednej dobe som si všimla, že sa nedokážem tešiť z maličkostí. Viete mi pomôcť? A som veriaca, no svojím myslením a aj skutkami sa vzdaľujem k Bohu. Nemyslite si, nikdy som nebola zarytá kresťanka, ktorá podstivo chodí do kostola, ale Boha v srdci som mala. Ne cítim, že idem od neho ďalej. Neviem, ako to vyjadriť slovami. A hrone dôležitá je v živote človeka pokora. No už ani to nedokážem.

Ak máte pre mňa nejaké rady, budem Vám vďačná, ďakujem pekne!

EvaB

cry - Neviem, kto si, ale viem kto som ja. Neviem, či ti pripomínam nejakú Katku...ale v každom prípade, môžem ma tak volať, ak chceš. ;D

Leela333

Magy, keď je niekto veriaci, nepotrebuje na to katechétov, farárov či nejaké centrá a kostoly. Stačí, že o tom vie on a že žije podľa určitých pravidiel - alebo teda prikázaní. Z duše neznášam celú cirkev, keď v niečo veríš, tak ver a nepočúvaj druhých, máš svoj vlastný rozum!

EvaB

KV, neviem, prečo ma urážaš. Zasa to so mnou nie je tak strašné, že by som mala ísť do kazajky, iba píšem, že sa citím psychicky zle.

EvaB

Ďakujem Vám všetkým pekne za podporu. KV, to, či Boh existuje nechaj na každom individuálne. :)

No, a neviem, či to má dočinenia niečo so psychikou, alebo čo...Myslíte? Cítim sa dosť zle, mám melancholickú náladu, všetko je na h.... Myslíte, že by som s tým mala ísť ku psychológovi(či psychiatrovi)? Nedíval by sa na mňa ako na sprostú, že načo som tam prišla? Asi áno, však?