Tento problem mam prakticky uz od detstva, ale vacsie rozmery nabral az v mojej puberte.Neviem, ci je to sposobene tym, ze u nas v rodine bolo tvz. tyranie zo strany otca, kym sa nasi nerozviedli.Pravdupovediac na detstvo mam len zopar spomienok.Neviem, ci ich vsetkyy vedome potlacam alebo co, ale na tyranie v suvislosti s otcom si pamatam len raz, a aj to sa tyka mojej mladsej sestry.Raz vecer dostala vyprask, myslim ze dost neprimerany na jej telesnu vahu.To je cele naco si spominam.Paradoxne mam s otcom dobry vztah.Dokonca som s nim po rozvode rodicov par mesiacov aj byvala - nakolko som si nerozumela s maminym priatelom.Myslim, ze mama mi to dodnes nezabudla, aj ked mame medzi sebou velmi dobry vztah.Skor by som povedala, ze sme najlepsie kamaratky, nie matka a dcera.Mama ma vo vsetkom podporuje a nemam jej co vycitat.V puberte sa vo vacsej miere zacal prejavovat taky ten vnutorny stres/strach z ktoreho som mavala aj zaludocnu nervozitu, dokonca nabeh na vredy.Doteraz ked mam nejaky stres sa mi stiahne zaludok a je mi zle.Neviem ako sa z tohto problemu vymotat, pretoze stale vo vnutry premyslam co si o mne kto pomysli, ked aj dam najavo svoj nazor, potom sa zasa bojim vlastne ani neviem preco.Dokonca aj teraz mam ladove ruky a stiahnuty zaludok.Ja by som to nazvala strachom zit alebo nejak podobne.Navonok posobim prisne a nepripustne.Vela ludi aj rodina mi povedali, ze to vyzera, ako keby mam vsetko na haku, ale to vobec nie je pravda.Vazne neviem, ako by som sa mohla zbavit tohto strachu.Uz som z toho zufala, stale v sebe vsetko analyzujem a brani mi to zit.Zaujimave ale je to, ze momentalne mam priatela s ktorym som 8 mesiacov, a s prejavovanim lasky problem nemam.Co sa tyka psychologa, toho som zatial nenavstivila.Bojim sa, ze mam nejaku poruchu alebo co.Panicky syndrom ?! Ja neviem.Bojim sa niekomu verit zo strachu, ze ma dany clovek sklame.Budem vdacna za kazdu vasu radu alebo postreh.Dakujem
Vnutorny strach
keď to tak čítam, tak ma až prekvapuje ako moc sa to o čom píšeš podobá môjmu životu. ja som sa viac-menej zahrabal doma a naučil sa s týmto nepokojom žiť, čo nieje zrovna najšťastnejšie riešenie. takže dobrá rada do života, daj na Magyho a porozprávaj sa s niekým.
mila emmax, "vnutorny strach" neexistuje, pretoze neexistuje nic take, ako je vonkajsi strach.
to co opisujes je trauma z detstva, zasadena hlboko v tvojom podvedomi.
ano, doporucujem navstevu psychologa, ktory s tebou podrobne rozoberie jednotlive klusove momenty z detstva, pomoze ti pochopit mechaniku fungovania fobickych stavov a depresii a na zaklade toho riesit dany stav tym, ze eliminujes skutocny zdroj svojich problemov raz a navzdy. chce to trpezlivu pracu a vysoku odbornost z jeho strany a tvoju plnu doveru a ochotu spolupracovat. nie je to vec, ktora sa da poriesit za jednu hodinu ci sedenie.
drzim palce.
