Nenávidím svojho otca

Ahoj, mám otca ktorý pije, no nie vždy taký bol... Správal sa slušne a milo ku všetkým, ale ku mne nie. Nikdy. Všetko robí len na oko, vždy hral pred známymi aj zvyškom rodiny komédiu. Od mala ma šikanoval, bil za známky (a to som sa učila naozaj dobre, ale keď som priniesla 3 a horšie tak som mala problém), a skutočne, akokoľvek sa snažím spomenúť - nemám jedinú dobrú spomienku s ním. Pamätám si len urážky, nadávky, strkance, bitku remeňom a varechou (nie tak detsky ale poriadne modriny) a urážky. Prečo to mama neriešila som dlho nechápala, ale rokmi viem a vidím, aký manipulátor je z neho. Ak som povedala mame že mi vynadal napr. do svíň, do chníp, a pod tak to obrátil proti mne a nakoniec ja som bola klamár...
Najviac ma vytáča, že teraz sa ten "odpad" ide so mnou ešte aj hádať, že to tak nieje, že ja klamem a pod. Že on taký nikdy nebol. Neviem či je naozaj tak vypatlaný, alebo klame sám sebe. Nadáva mi, že zo seba robím obeť, že to len hrám a pod. Hnusí sa mi. Celé roky každého klame, pred známymi ma oslovuje dcérenka, z čoho mi je na tyčku. Je hnusný a odporný. Pohrdám ním ako ničím a nikým doteraz. Je schopný ma urážať, alebo so mnou robiť "proces" (stojím, nesmiem si sadnúť, on mi nadávam, musím byť ticho) za to, že nemá v káve "jeho špeciálnu" lyžičku s ornamentom, alebo keď sa teším niekam von, tak mi to prekazí, ak vie, že mám nejaké stretnutie tak naschval naplánuje také veci ako vysávanie auta a pod. a zdrží ma a pritom stále šikanuje. Jedoducho ho nenávidím a neviem si pomôcť. Som z toho už unavená a každý deň keď vstanem, tak premýšľam ako by nám (mne a mame) bolo lepšie bez neho a prečo má niekto to nešťastie, že mu milovaný rodič umrie a prečo taká sviňa ako on ešte žije...