Ahoj, mám otca ktorý pije, no nie vždy taký bol... Správal sa slušne a milo ku všetkým, ale ku mne nie. Nikdy. Všetko robí len na oko, vždy hral pred známymi aj zvyškom rodiny komédiu. Od mala ma šikanoval, bil za známky (a to som sa učila naozaj dobre, ale keď som priniesla 3 a horšie tak som mala problém), a skutočne, akokoľvek sa snažím spomenúť - nemám jedinú dobrú spomienku s ním. Pamätám si len urážky, nadávky, strkance, bitku remeňom a varechou (nie tak detsky ale poriadne modriny) a urážky. Prečo to mama neriešila som dlho nechápala, ale rokmi viem a vidím, aký manipulátor je z neho. Ak som povedala mame že mi vynadal napr. do svíň, do chníp, a pod tak to obrátil proti mne a nakoniec ja som bola klamár...
Najviac ma vytáča, že teraz sa ten "odpad" ide so mnou ešte aj hádať, že to tak nieje, že ja klamem a pod. Že on taký nikdy nebol. Neviem či je naozaj tak vypatlaný, alebo klame sám sebe. Nadáva mi, že zo seba robím obeť, že to len hrám a pod. Hnusí sa mi. Celé roky každého klame, pred známymi ma oslovuje dcérenka, z čoho mi je na tyčku. Je hnusný a odporný. Pohrdám ním ako ničím a nikým doteraz. Je schopný ma urážať, alebo so mnou robiť "proces" (stojím, nesmiem si sadnúť, on mi nadávam, musím byť ticho) za to, že nemá v káve "jeho špeciálnu" lyžičku s ornamentom, alebo keď sa teším niekam von, tak mi to prekazí, ak vie, že mám nejaké stretnutie tak naschval naplánuje také veci ako vysávanie auta a pod. a zdrží ma a pritom stále šikanuje. Jedoducho ho nenávidím a neviem si pomôcť. Som z toho už unavená a každý deň keď vstanem, tak premýšľam ako by nám (mne a mame) bolo lepšie bez neho a prečo má niekto to nešťastie, že mu milovaný rodič umrie a prečo taká sviňa ako on ešte žije...
Nenávidím svojho otca
xxy: no ja s tym nemam osobne skusenosti, ale citala som nejake stastistiky.
Maoam: dakujem :-)
Niektorí ľudia si nezaslúžia byť rodičmi!
darcy, no ani sa ti necudujem.. no agness budem oponovat, tym, ze ma niekto debilneho fotra neznamena, ze si najde takeho partnera, prave naopak.
moj kamos ma otca..alkoholik dlhe roky ich tyral hlavne mamu. ked mal 19 vyhodil ho z domu. odvtedy je prenho mrtvy... sli sme spolu v aute a na chodniku sedel bezdomovec a on ze "pozri tam je moj otec" ale ani nepribrzdil.
Agnes999: uprimne ti prajem len to najlepsie v dalsom zivote a vela sil :-)
Nemusis mu odpustit a mas pravo ho vyskrtnut navzdy zo svojho zivota. Ja tiez neviem povedat ci som mu odpustila, hoci sa s nim bavim, ale nikdy mu nezabudnem, ake detstvo mi pripravil. V detstve som si zelala, nech ma radsej daju do decaku, ze tam mi bude urcite lepsie. Jedine, co teraz mozem urobit je, pripravit mojim vlastnym buducim detom stastne detstvo a aby nikdy neprezili take peklo ako ja. Vybrat im dobreho otca, ktory ich nebude mlatit ani ponizovat. A byt sama silna, nie slaboch ako su manzelky muzov-tyranov. Viem, ze zeny, ktore boli este ako deti obetou domaceho nasilia a tyrane svojim otcom maju casto tendenciu si najst rovnakeho partera aj pre zivot a zazivat to iste. Ja som toto preklenula, dlho som nebola zrela na vazny vztah, az po 30-tke som nasla toho praveho a vybrala som si dobre.
ďakujem za prečítanie / vypočutie.. proste som to len potrebovala zo seba dostať. Problém je, že ja mu nechcem odpustiť, tak ako Agnes - teda, nechcem s ním byť za dobre. Nechcem aby nakoniec vyhral a aby sme sa všetci tvárili, že o nič nešlo, že to bolo len nedorozumenie. Mám pocit, že ak by som mu odpustila, tak by to len potvrdilo tie jeho klamstvá, že až taký zlý nebol, že to ja som preháňala. Druhá vec je, že len čo sa osamostatním, tak ho chcem naozaj vyškrtnúť zo svojho života. Ešte raz Vám moc a moc ďakujem.
Chápem ťa, zažila som niečo podobné. Môj otec nepil, ale bol agresívny a často ma bil. Zlosť si vybíjal hlavne na mne, bola som jeho obľúbená obeť, jeho fackovací panák. Na rozdiel od tvojho sa to ani nesnažil utajiť, kľudne ma dokopal pred celou širšou rodinou. A nikto sa ma nezastal. Nechali ma ležať na zemi a išli preč. Nerada na toto obdobie života spomínam. Naposledy ma zbil keď som mala 14. Keď som mala 17, otec od mamy odišiel. A vtedy sa začal snažiť a zrazu bol z neho dobrý tatko. Volával nám s bratom a relatívne často nás navštevoval. Neskôr jeho snaha ochabovala, ale sme v kontakte stále, hoci slabšom. Ale keď som si kúpila byt a bolo tam viacero vecí pokazených, pomohol mi s tým a opravil. Tiež mi vymaľoval byt. Momentálne máme vcelku dobrý vzťah, hoci nie častý kontakt. Ako to dopadne u teba je otázne, možno tvoj sa nespamätá nikdy. Neviem, koľko máš rokov, ale riešením u teba bude keď vypadneš z domu čo najskôr sa dá. Môžeš tiež nútiť svoju mamu, nech sa s ním rozvedie a nech od neho odíde, ale ak ti neverí, zrejme s ňou nepohneš a tiež ona je slaboch. A ďalšia možnosť je udať otca za fyzické týranie. Keď ťa najbližšie zmláti že z toho budeš mať modriny alebo aj niečo horšie, môžeš ísť k lekárovi a oznámiť mu, že ťa zbil otec. Lekár je povinný informovať políciu. Ale neviem aké dôsledky by ťa v tomto prípade čakali, mohli by ťa dať príbuzným alebo by si mohla skončiť aj v decáku. Nemáš niekoho rozumného v rodine, ku komu by si mohla ísť? Nejakú dobrú tetu alebo tak. Že by si sa s ňou dohodla, žeby si k nej išla bez toho, aby si musela udávať otca. A ak by s tým rodičia nesúhlasili, by sa to muselo riešiť cez políciu či sociálku. Ja som nikoho takého nemala. Keď ma otec zbil tak, že som mala naštiepenú kosť, chodila som potom na chirurgiu, ale tam som povedala, že som spadla. Nevedela som si predstaviť, že poviem pravdu, bála som sa. No v každom prípade držím palce, nech sa ti podarí žiť čo najskôr život bez ponižovania a fyzického násilia!
hmm teda nie je či čo závidieť... Ja som tak rada, že to mám doma všetko OK, s nikím sa nehádam, naši sú OK, proste super, nestarajú sa do mňa.. ale čo mám kamošky, tak majú to dosť zle podobne ako aj ty... ja si to neviem ani predstaviť... nič iné ti neviem poradiť, len to aby si si ho nevšímala a čo najrýchlejšie si dokončiť školu a odísť preč.. potom mu to možno dopne aký bol!! On možno nechce aby sa z teba stala voľaká podradná čubka.. aj tak to rodičia robia...a koľko máš ešte chodiť do školy ??
je mi to ľúto, že máš takýto život so svojím otcom, ale raz to skončí (dúfam, že nie dákou tragédiou).
a asi nechceš radu, lebo vieš, že ti asi nikto veľmi nevie pomôcť. ale možno aj hej :)
chcem sa ešte opýtať, že koľko máš rokov, že ako dlho ešte musíš takto trpieť.
