Som s priateľom 5 rokov a mám pocit, že napriek tomu, že on ma stále miluje tak ako na začiatku u mňa už láska a vášeň úplne vyprchala. Napriek tomu sa vzťah nechystám ukončiť - mám v ňom istotu, ktorá mi vyhovuje. Nemám motýlikov v bruchu, ale som spokojná. Hoci priateľa mám rada, vážim si ho a rešpektujem o láske ako takej už nemôžem hovoriť On mi stále prejavuje lásku, no ja už nie som celkom schopná mu ju opätovať tak ako na začiatku vzťahu (neustále vášnivé bozkávanie, neustály kontakt a pod.) Je to normálne? Odíde láska z každého vzťahu a zostane len istota? Či som ja sebecká, že si držím vzťah, v ktorom jeden dáva lásku a druhý nachádza istotu? Najdôležitejšia otázka, čo je teda v dlhodobom vzťahu dôležitejšie? Láska, či pocit istoty?
Čo je vo vzťahu dôležitejšie - istota či láska?
rybka123 nemáš pravdu ak - prvotná zamilovanosť je len krátkodobá záležitosť a ak stratí človek istoty na dlhšiu dobu začne sa búrať aj najhlbšia láska. Práve teraz to totiž prežívam
láska je vo vzťahu najdôležitejšia
Ak nie je istota nie je ani láska a ak nie je láska tak potom nemá zmysel budovať vzťah a riešiť budúcnosť. Tie dve slovíčka sa navzájom potrebujú. Ale ak jedno vypadne, to druhé je už nenávratne preč...
Možno sa málo snažíš..
Je zaujímavé, koľko času entuziazmu energie elánu prostriedkov atd atd ľudia venujú svojej práci, koníčkom, záujmom, výzoru, či nejakým činnostiam atd atd - no všade na sebe na tomto makajú a snažia sa (práca = školenia, nasávajú nové informácie, snažia sa o rast, napredovanie, byť stále lepším atd atd. Koníčky záujmy - cvičia, makajú na sebe, snažia sa, buď fyzicky či duševne aký ten záujem koníček majú ale snažia sa o napredovanie aby boli lepší a lepší. Výzor = investujú do seba cez kozmetiku handry celkovo módu, kozmetičku kaderníčku, či cez diéty cvičenia, chcú sa páčiť atd atd. A takto to je aj u iných aktivít činnostiach oblastiach).
Tak prečo práve lásku neraz ľudia tak odflakujú a málo sa snažia?? Akoby ich uspokojilo to, že ju - lásku, akoby už našli...majú...no už ďalej akoby nič preto viac nerobili. Sama vidíš, čo pre Teba robí partner. A tiež by nemusel. Ale asi chce, cíti to tak, robí mu to dobre, myslí, že aj Tebe tým zároveň robí dobre, atd atd..
Istota je vo vzťahu dôležitá...no bez lásky to nejde. Samozrejme, že láska sa mení vyvíja a nadobúda ďalšie rozmery, má viacero etáp fáz. No to, čo zažívaš teraz Ty, môže nastať pri každom ďalšom mužovi v Tvojom živote. A to ich budeš zakaždým meniť lebo už nebudeš cítiť motýliky v brušku?? Práve preto som písala o tom, aby si na láske pracovala, rozvíjala ju rôznymi spôsobmi, stále ju ako oheň udržiavala pri živote...a snažila sa, aby ten oheň nevyhasol. Lebo aj oheň sa na začiatku nesmelo rozpaľoval, potom sálal zbĺkol do výšin, hrial pálil no aj keď sa trošku postupne stlmí, stále hreje. Len nesmie vyhasnúť..
ja si myslim,ze ak ste si sudeni tak laska nevyprcha.ale ty asi hovoris o zamilovanosti(motylyky v bruchu).laska je o inom.o tom ze sa onho bojis,ze mu urobis caj ked je chory,ked sa viete zasmiat a uplne ine "malickosti".o tom je laska.ved v kazdom vztahy obcas pride burka,ziaden vztah nie je dokonaly,treba na nom pracovat...ci?
micimici, v dlhodobom vztahu je velmi dolezite, aby tam bola laska aj istota. Kazdy si lasku definuje inak. Pre niekoho su to mozno vasnive bozky aj po rokoch vztahu, ktore tak casto vidime u cerstvo zamilovaneho paru...Zamilovanost vsak nie je laska. Zamilovanost vyprcha, laska ostava.
Pre mna je laska to, ked lubim aj partnerove chyby. Viem, ze moj drahy byva vystresovany casto, vynervovany, odmerany...ale beriem to ako jeho sucast a lubim ho aj s tymito vlastnostami. Najkrajsie byva, ked mi aj po dakej hadke povie, ze ma aj napriek vsetkemu miluje. To je pre mna laska. A u nas to funguje tak, ze ked si toto vsetko uvedomim, tak citim automaticky aj velku vasen k partnerovi. Aj ked sme uz spolu dlhsie, najdeme si vzdy cas na to, aby sme sa k sebe pritulili, porozpravali...Fyzicky kontakt je velmi dolezity :)
Vies, na vztahu treba stale pracovat, stale sa snazit zaujimat o partnera a pritom si uvedomovat, co v tom cloveku mas...Ja to takto robim akosi podvedome a funguje nam to :)
Vasen vyprchava, ale laska by vyprchat nemala. Laska nie su len bozky, objatia, to je nieco co neustale k tomu druhemu citis. Ak uz citis len istotu, ze je to dobry muz a ze "predsa by ste mali skoncit spolu", tak je ten vztah uz vyhasnuty a casom zrejme skonci. Neviem vsak, ci nemas len trocha zle zadefinovane ako by to malo vyzerat a trapis sa ked to tak nevyzera.
Samozrejme že láska. Chces povedať že ho už nemilujes? Nechýba ti, netesis sa na neho, nie si šťastná ked si d nim? Sexuálna oblasť, to je iná sféra, tam to treba oživovať, ale láska medzi vami myslím že trvá, len to prešlo na inú úroveň. Trochu sa posnaz ked máš nizke libido, sex. pomôcky, filmy, cojaviem nejaké extra fantázie...áno, si rozmaznana, mal by ta zbiť, možno to by ta vzrušilo :D
ešte dodám, že máme veľmi pekný vzťah. Vieme sa o všetkom porozprávať, zasmejeme sa spolu, nehádame sa... Aj pre mnohých ľudí v našom okolí sme ideálny pár. Navonok. Akurát vo vnútri mám trošku pocit, že niečo chýba. Akoby sa to preklopilo z váhy láska a aj kamarát na stranu viac kamarát ako láska.
ďakujem za všetky názory. Ja zatiaľ nad rozchodom nerozmýšľam, plánujeme spoločnú budúcnosť. A ja túto budúcnosť chcem, je to najlepší muž na svete. Len ma mrzí, že jeho prítomnosť, jeho dotyky vo mne nevyvolávajú vzrušenie a túžbu po ňom, ale jedine ten pocit istoty. A takto je to už dosť dlho. Ale veľakrát som sa s ním o tom rozprávala a vysvetľovala ako to cítim. Ja mám pocit, že on sa až príliš snaží a mne potom nezostáva priestor na to, aby som sa aj ja snažila o našu lásku :(. A toto mu opakujem ako papagáj, len on to nejak nevie pochopiť.
