Som s priateľom 5 rokov a mám pocit, že napriek tomu, že on ma stále miluje tak ako na začiatku u mňa už láska a vášeň úplne vyprchala. Napriek tomu sa vzťah nechystám ukončiť - mám v ňom istotu, ktorá mi vyhovuje. Nemám motýlikov v bruchu, ale som spokojná. Hoci priateľa mám rada, vážim si ho a rešpektujem o láske ako takej už nemôžem hovoriť On mi stále prejavuje lásku, no ja už nie som celkom schopná mu ju opätovať tak ako na začiatku vzťahu (neustále vášnivé bozkávanie, neustály kontakt a pod.) Je to normálne? Odíde láska z každého vzťahu a zostane len istota? Či som ja sebecká, že si držím vzťah, v ktorom jeden dáva lásku a druhý nachádza istotu? Najdôležitejšia otázka, čo je teda v dlhodobom vzťahu dôležitejšie? Láska, či pocit istoty?
Čo je vo vzťahu dôležitejšie - istota či láska?
Dobré ráno.
Podľa môjho skromného názoru, je dôležitejšie láska. Istota je bonus. Pokúste sa vo vzťahu pretrvať ešte aspoň dva mesiace, jednoducho do Vianoc, a potom sa s ním o tom pozhovárajte. Nechcem Vás plašiť, ale takýto rozchod, najmä pred Vianocami a všetkými sviatkami takými peknými, plné lásky a rodiny, by nebol pre Vášho priateľa dobrý. Mohlo by to mať tragické následky. Snáď to nejako vyriešite, on Vás miluje, vy ho máte radi. Pokúste sa najprv na silu ho milovať, a možno Vám to potom pôjde aj spontánne. Prajem Vám veľa šťastia!
Dovidenia.
zrejme si nestretla toho praveho, pravá laska nie je nieco co sa vytrati a uz vobec nie po 5 rokoch, tak porozmyslaj co dalej
babo by tvoj broblem nevyriesilo? :D,, mozno uz len to chyba tvojmu vztahu, aby tvoja laska opät vzplanula:),,, tak by si mala stale zivotnu istotu,a aj s laskou :´-)
ano suhlasim pomi, drzat si chlapa a klamat ho je sebecke a fuj fuj s takymi pijavicami, ale myslim, ze mimici svojho stale miluje, len inym sposobom ako doteraz a ona o tom este netusi. aspon sa moze pokusit to zachranit, neviem, mozno keby tie vety inak naformulovala,napisem nieco ine ...
mimici, rozmysli si ci chces vo vztahu pokracovat. sama pises,ze si spokojna, ak citis istotu,pohodu, tak sa ty snaz priniest vzrusenie medzi vas. Co tak par dni bez neho a uvidis,ako ti bude chybat. Bolo by naivne verit, ze kazdy vztah si dokaze udrzat pociatocnu iskru aj po rokoch. To by sme si museli zas zas hladat nove vztahy, nove dobroruzstva. Z toho ako si to opisala, nemam pocit, ze je vas vztah na konci, mozno len potrebujes v nom objavit nove hodnoty, nenut sa, nepretvaruj sa. Raz by si mozno nariekala, za tym co si teraz opustila.
ja ti neviem, podla mna je laska nieco, co pretrvava, aj ked uz nie si sexualne vzruseny len z pomyslenia na partnera, ci pohlade na neho. mladi si myslia ze ked su zamilovani, ze to je laska. pritom je to len zalubenie, vasen, vzplanutie, vzrusenie, iluzia, opojenie.
lenze milovat naozaj znamena obetovat seba sameho a prijimat tu istu obetu od milovanej osoby. a to pride az s vekom. skutocne vasnivo zamilovat (stratit hlavu) sa povacsine mozes iba raz za zivot, a aj tak sa vacsina ani k tomu nedostane - jednoducho nenajdu spravny protipol. platonicku lasku nepocitam.
Bez lasky ide o prazdny vztah, iba z rozumu. Je to ekonomicky vyhodnejsie, to ano, ale ide len o povrchny vztah.
Laska niesu automaticky bozky a intimnosti, to su len prejavy lasky... niekto moze lasku prejavovat naprikald inym sposobom. Dolezite je, ci tam skutocne je, alebo nieje.
Ja osobne mat vztah ako opisujes ty, tak ma z toho mrazi na chrbte, nieje to skutocny vztah, je to len strach pre realitou celit tomu sama.
Po rokoch takychto vztahov maju ludia problemy, a su velmi nestastny, lebo ich pali na dusi, ako premrhali svoj zivot.
Aj kratky zivot prezity s laskou, je cennejsi a krajsi, ako dlhy zivot prezity bez lasky.
