Ahojte,
hned na zaciatku by som chcela poprosit, aby ste mi tu pisali rady, vase skusenosti, poznatky a nazory, a tak isto by som vas chcela poprosit, aby ste si tu zo mna alebo z tohto mojh clanku nerobili srandu. Vopred dakujem!
aby som sa dostala k samotnemu problemu, reps. problemom.
pojdem postupne... uz v utlom detstve sm to nemala lahke, no toto tu moc nechcem rozpisovat... ale aj napriek tomu som bola v podstate zdrave dieta, plne energie, chytre, inteligentne, chodila som na milion kruzkov, mala kamaratky, v skole sam dobre znamky, nalada super, vsetko ako keby v pohode.
neviem, ci sa to vsetko nabalovalo od detstva ale odstartovalo sa t tym, ze sa ma pokusili znasilnit. k samotnemu znasilneniu ale nedoslo. do toho sa pridruzilo par umrti v mjej rodine, ktore ma dost zasiahli. odvtedy ako keby pre man vsetko restalo existovat. skola, zaujmy, priatelia, "laska", proste obrat o 360°. len to tak roky islo, ze som bola bez nalady, len sa stazovala ako ma tu nebavi byt, aky je svet odporny, uzavrela som sa do seba, prestala som ludom uplne verit, prestala sm verit, ze ma ma niekto skutocne rad a ze niekomu moze na mne zalezat, odmalicka mi bolo stepovane ze nic nedokazem, aka som skareda, nemam si obliekat hento a hento lebo som taka a taka. stale som bola porovnavana s druhymi detmi a s mojimi dalsimi surodencami.
bola som sice svojim sposobom siva mys, ale zila som, aktivity, tanecna divadelny kruzok vytvarny a pod, ako sm uz vyssie spominala... no a tak sa to nabalovalo 6 rokov, ziadne aktivity alebo zaujmy, od ludi distanc, skola nic moc, demotivovana, apaticka, sklucena, ustrachana, chronicka nespavost, nocne mory... ked som mala nejaky vztah, tak nikdy som sa mu nevedela plne otvorit, aj ked som ho lubila, tu by som sa zastavila pri mojom prvom velkom probleme... nedokazem mat sex, nevie sa do mna nikto dostat, nieze by som nebola zrusena nieze by som nebola uvolnena, nieze by sm to nechcela... to vsetko tam je, len proste nech sa ktokolvek snazi nikomu sa nepodarilo d mna dostat. skusala som fakt vselico a nic. kazdy den si lamem nad tym hlavu a neviem prist nato, cim to mze byt, lebo strach zo sexu som si myslim prekonala, chcem to, a on to aj tak nikdy nejde... uz som kvoli tomu prestala vyhladavat muzsku spolocnost, vztah som nemala ani si nepamatam. dlhe roky, min. 4roky som sa uplne distancvala od muzov. hanbim sa zato, uz mi to je neprijemne riesit to zakazdym odznovu a hovorit kazdemu novemu priatelovi co mam za problem, vzdy sa s nimi kvoli tomu rozidem, pridem si uplne neschopna zena tym padom ani nie ako 100% "zena".
aj toto mi prispelo k tomu ze mi pred 7mimi rokmi diagnostikvali depresiu tazkeho stupna, ktpru mam dodnes. 5x som sa pokusila o samovrazdu, 3x som bola na psychiatrickom lieceni, vyskusala x terapeutov.
mala som x liekov v mnohych kombinaciach. nic proste nepomohlo, aby som dostala do svojho zivta par lucov slnka. iba dycham, a keby som nemusela tak ani nedycham, prezivam zo dna na den a pritom si uvedomujem ze mi idu roky pomedzi prsty a ze zijem len raz. po 7mich rkoch som si pred pol rokom vysadila vsetky lieky, pretoze po tych rokoch smiem povedat ze mi nepomohli a k nicomu neprispeli, akurat k tomu ze uz neviem zaspat bez liekov na spanie.
vsetko o c sa pokusim, alebo si poviem, ze sa o to pokusim, nic nedotiahnem do konca, a ani do polovicky, resp.velakrat to je tak ze to ani nezacnem, nemam silu, energiu, potivaciu ani niekoho kt by ma tahal hore a dodaval mi dovahu aby sm vysla z tejto ulity a hrozneho bludiska.
prosim poradte mi, ako mam bojovat, ako mam toto vsetko porazit...co vam pomohlo..ale nesmejte sa, lebo urcite som tu nenabrala odvahu napisat toto tu, aj ked to bolo pre mna velmi tazke a vahala som, nato aby ste tu zo mna mali terc vysmechu aj ked mam 26 rokov. DAKUJEM!!!!
