Tak a pisem sem znova. Tentokrat budem musiet urobit najtazsie rozhodnutie v zivote a to je, nehat si vziat babo, ktore cakam. Jedno uz mam 17mesacnu dcerku, toto druhe tehotenstvo bolo neplanovane, necakane, no ja to beriem ako zazrak zivota, nieco nadherne, no moja matka to berie asi ako pritaz :( .. Od kedy zistila ze som znova tehotna, nic ine nepocuvam, len ze moja babka mala pravdu ked vravela ze mam brat antikoncepciu... Tak som povedala matke ze si to malicke neham teda vziat.. Ostala kludna, usmieva sa a vidiet ze je spokojna.. No ja sa trapim, predsa len ten cloviecik uz nejaku tu dobu vo mne je, a uz som si veru poplakala a riadne, pretoze sa ho nechcem vzdat, no nechcem ani pocuvat vecne vycitky zo strany matky.. Bojim sa, ze ked sa to malicke narodi, tak ho moja matka nebude mat rada, pri prvom tehotenstve sa tesila, malu zboznuje, no tot druhe tehotenstvo mi vycita a bojim sa aby nerobila rozdiel medzi mojou prvorodenou a druhym babom.. Zijem s matkou, pretoze "musim"... S priatelom mi to neklape, stale sa len hadame a co sa tyka spolocneho byvania, tak teraz to nejde.. Prosim co mam urobit? Ja sa z toho zblaznim :( Mam toho teraz tolko, ze sa cudujem ze sa este dokazem usmiat... Malu caka operacia ociek, o priatelovi som zistila ze ma klame a ohovara, cakam druhe babetko ktore je v mojej rodine neziaduce, mam dlhy ktore nevladzem splacat... Nebavi ma to uz :(
Interrupcia
akí ste pokrytci!
M 25- jasné zodpovednosť je potrebná, ale teraz je už neskoro o tom hovoriť, kedže dieťa je tu a ona oň nechce prísť a chce radu. Teraz je zbytočne ju za to kritizovať a ešte viac jej to zťažovať nemyslíš?
Ty to dieťa berieš ako nadbytočný tovar, nie ako človeka.
tak po prvé, nie som ateistka a po druhé, autorku som nikde neurazila..
a kedže už ideme od témy, netreba viac reagovať.. pekný večer
Ty uražaš zakladateľa tejto témy, citujem: "kasandra, sme realistky a hlavne, vieme asi, čo je zodpovednosť!"
A správam sa tak preto, aby aj ateisti pochopili, že byť veriacim neznamena, že sa z teba stane idiot... že sa musiš bičovať za hriechy ľudstva a neviem čo všetko... ale to je na inú debatu
kasandra, sme realistky a hlavne, vieme asi, čo je zodpovednosť!
Rozhodne si nedaj kecať do života od svojej matky aj keď s ňou bývaš ohľadom toho či si máš dieťa nechať alebo nie. Ak si ho dáš vziať a tvoja matka tu už o pár rokov nebude, lebo šak všetci raz umrieme, tak potom to na teba príde, tie výčitky, ale aj skôr. Ty sama si ho dať vziať nechceš, inak by si sa neprosila o radu.
BcMia a M 25 ste akési bezcitné sa zdá :(
M 25 nie kazdy vie pochopit, preco je dieta dar... Vacsinou to chapu najma ti ktori ho nemozu mat alebo dlho nan cakaju. Ale mozno aj toto vedomie je istym sposobom dar, ktory nedostane kazdy... Asi ako zena ktora nepotratía, nemoze pochopit, co preziva zena, ktorej sa to stalo (vie ze to je nieco tazke s cim sa tazko vyrovnava, ale nemoze pochopit uplne)
Levandulova, drzim ti palce aby si sa dobre rozhodla a bola si silna... Tiez si myslim ze ked uz na interupciu, tak to musi byt hlavne tvoje rozhodnutie, inak ta to psychicky znici... A tiez si myslim, ze mama je len teraz nahnevana, ze si sa dostala do tohto stavu, ale ze sa to neskor zmeni a na vnuca sa bude tesit, hned ako jej das jasne najavo ze si ho chces nechat a nechas. Mozno ju to najskor zosokuje, potom sa s tym zmieri a nakoniec sa bude tesit ;)
nikto ti to nekáže ..
M25 s tebou sa odmietam baviť
