Ahojte, je mi z toho uplne na nic.
niekedy som bola "normalna" chodila som vsade, bolo mi super, nikto mi nevadil citila som sa skvelo
A teraz?
Idem len do obchodu a pocitam sekundy kedy z neho vyjdem, vyjdem len von z domu a uz to zacne, ja uz fakt neviem co mam robit, nikomu som to este nepovedala, mam 21 rokov, proste ku psychologovi by som asi ani nezasla :( ... je mi strasne
Prosim ludi, ktorí maju s tym skusenosti aby mi kus zdvihli naladu, nejako podporili lebo ja sa to hanbim povedat i mamke s ktorou mam skvelí vztah :(
Dakujem vam velmi pekne, vsetkym
Uzkost, uz nevladzem
Rozumiem, ze mas problem zajst za psychologom. Ale skus predsa jednu vec. Najdi si nejakeho, ktoremu by si potencionalne chcela ist a napis mu mail. Mozno sa tym prevali bariera a budete sa moct stretnut aj osobne ;)
Drzim palce!
Dakujem vam velmi pekne vsetkym, skusim si nieco precitat motivacne, a trosku sa rozhybat a robit to co ma naozaj bavi ... Dakujem ozaj, chcela som len vediet ze v tom niesom sama, som vam velmi vdacna. Drzte sa, mozno sa niekedy ozvem ako pokracujem :)
deby - ja by som ti odporucila navstivit psychologa. Ulavi sa ti. Tiez s tym mam skusenost.
deby - nakupovanie :)) ale zial momentalne sa v tom velmi realizovat nemozem, kedze nepracujem, ale aj rada pisem, chodim na prechadzky, nieco motivacne si precitam
Len tak sa pridám - mala by si vyplniť všetok čas ktorý máš niečím čo je užitočné alebo čo Ťa naozaj baví. Potom nebudeš mať čas nad ničím iným premýšľať. Ver mi funguje to :)
Lulita a mas nieco co ti pomaha?? nemyslim lieky, ale ak uz tie stavy pridu ze co robis, alebo nejake aktivity ktore ti vylepsia naladu
deby trosku mi pripominas mna, lebo mne to v 21 rokoch presne zacalo, kedysi som chodila, ale velmi mi to nepomahalo, proste nam chyba serotonin v mozgu, hormon stastia, niejedy mi je horsie, niekedy mi je lepsie, k tym stavom mam aj unavu, slabost, nejaku vacsiu namahu velmi tazko zvladam
Lulita a mas niekedy aj stavy ze ti tak nieje? lebo mne sa to obcas stava ked myslim pozivitne, ale to je malokedy..
Ozaj je to hrozne :-( a chodis aj ku psychologovi?
deby - presne to mam aj ja, citim sa potom ako blazon, vylakana, vystrasena odtial vypadnem, niekedy pomoze posedenie v obchodnom centre v kabinke :) zivot s uzkostou je tazky...velmi tazky...mam to uz roky
Tichý - viem ze to lahko nevyriesim, chcela som to sama zvladnut, ale nejako to nejde, a mas pravdu s tym psychologom len sa obavam ze ci v tom nasom meste je nejaky dobry, pretoze je to male mesto na vychode.
Lulita - praveze to mam najcastejsie, stavy ked mi je na odpadnutie, zacnem sa potit, prehrnat si vlasy neviem co s rukami, chodim hore dole nemozem stat na mieste
Myslite ze to je len v nasej mysli? ze si to len nahovaram ze ked vyjdem vonku tak uz mi bude automaticky zle?