ked ja, 19 rokov, sa pod/vedome snazim znicit si zivot? Robit veci, vyhladavat co je pre mna zle? Akoby na truc, vyhybat sa dobremu a nicit sa tym zlym?
Preco, alebo co to znamena?
takze pubertalen stavy a zmen trvaju aj po 19tke?
U kazdeho dospievanie prebieha inak...mala by si s niekym komu doverujes porozpravat. mne to pomaha vidiet veci z ineho uhla. tu ti ludia nepomozu, mozeme sa iba domievat a radit. No ak je toto len temnym postpubertalnym obdobim, potom ta moze tesit, ze to casom zmizne. Horsie by bolo ak by si trpela naozajstnou depresiou. Vtedy by si potrebovala psychologa.
A mozno to je v tebe ako sucast povahy.
Nie 19 rokov, len posledne roky, a nie vzdy je to o tej destrukcii, striedaju sa casy malej nadeje a uplneho prepadnutia. Len neivme, ci je to nejaky vseobecny fenomen dospievania?
Tiez si myslim,ze je to len vykrik o pomoc. Len nerozumiem, systematicky sa snazis uz 19 rokov si znicit svoj svet? nebude to nejaka uchylka, alebo sa za nieco podvedome obvinujes a trestas. Porozmyslaj nad tym, ci existuje nejaky zlom v tvojom zivote odkedy sa takto spravas.
este si nevysla z puberty, posnaz sa ju ukoncit co najskor...ked ta zivot naozaj nakope, mozno sa preberies a mozno nie
Podla mna tym volas o pomoc. Si dospela, vyhladaj psychologa. Tam spolocne najdete odpoved na otazku PRECO.