Dobrý deň, už dosť dlhšiu dobu myslím pred spaním na smrť. Nie však v tom slova zmysle, že CHCEM umrieť, ale myslím nato ako zomieram ja, alebo moji najbližší. Doteraz som to neriešila, ale uvedomila som si, že to nieje normálne a že neviem myslieť na pekné veci. Nejaké rady ako sa toho zbaviť ? myslíte, že potrebujem psychológa ?
Myšlienky o smrti
labello
[zruseny19]
nieze jedna vec,ale vela ich je.. mam dobru rodinu,studujem fajn skolu,mam priatela ktory ma lubi,ajtak mojmu mozgu sibe a chce mat pokoj od zivota.... ale ako, statocne bojujem a snazim sa usmievat aj ked nenavidim cely svet,a niekedy byvam aj stastna..
labello
:( to máš aj dôvod nato? naozaj nieje ani jedna ,,vec", pre ktorú by si žila s radosťou ?
[zruseny19]
nepokúšam priamo, nemám silu/odhodlanie/odvahu, lebo viem ze by som zranila tych ktori ma lubia. Ale a by som pekne sama od seba zomrela.. je to hrozne,viem.
labello
to naozaj túžiš zomrieť ? sa aj o to pokúšaš, alebo len chceš ?
[zruseny19]
nic si z toho nerob, prejde to :) ja napriklad tiez myslim na smrt, ale v tom zmysle ze strasne tuzim zomriet.. a tiez dufam ze ma to prejde, lebo neskutocne ma to nudi, stale tuzit po smrti... :D znie to smiesne,no je to takto.
labello
koniec sveta, tak to dúfam, že máte pravdu :) ďakujem
koniec sveta
labello, je to uplne normalne, ze v case psychickeho dospievania sa zaoberas aj temou smrti a umierania. Tyka sa to kazdeho jedneho cloveka, hoci vacsina sa sprava tak, akoby tu mal byt navzdy. Takze si uplne normalna.
labello
ďakujem veľmi ste mi pomohli :D pýtam sa preto, lebo mám 17 rokov a nemyslím si, že je to celkom normálne...
