Zijem v zahranici, a kedze vsade uz zacina byt problem s pracou, tak mi tu tiez trvalo mesiace, kym som si nasla poriadnu pracu. Nasla som si pracu na recepcii v hoteli, je to atraktivna praca, pekne prostredie, dobry pracovny cas atd... Praca sa mi paci, ale je tam jeden problem. Kazdu rannu sichtu (asi tak 4 krat do tyzdna) musim robit s nasou "veducou recepcie", ktora je najlepsia kamaratka majitelky hotela. "Veduca recepcie" ma 24 rokov a ma psychicke problemy. Hned od prveho dna po mne ziapala za kazdu malickost, a ked ma mala zaucat, tak mi zakazdym ukazovala nervy a ako velmi ju obtazujem. Samozrejme, ked vas niekto zauca a po vas ziape cely cas s nervami, zacnete byt v strese a odraza sa to aj na vasom chovani. Ja som sa nemnohla uvolnit pred zakaznikmi, bola som napnuta ako struna, nedokazala som s nimi nadviazat konverzaciu a na to prisla riaditelka a mi hovorila, ze mojou pracou je milo komunikovat so zakaznikmi a nech na sebe nedavam znat stres. Ked som jej povedala, co je vo veci, tak na to mi odvrkla, ze kazdy mame nejaku povahu, a ze veduca recepcie je jej najlepsia kamaratka... Ibaze ta jej nejlepsia kamaratka strasne v praci zapacha, asi sa nekupe, smrdi jej z ust, chodi v pokrcenych veciach do prace a len apaticky sedi so sklonenou hlavou pri pocitaci so zachmurenou tvarou. Vobec nieje upravena ako recepcna, ani stipku makeupu, nic... A takakto osoba po mne steka ako po psovi. Ja som vydata zena, mam male dieta, rodinu, s ludmi sa rozpravam s uctou a strasne mi vadi, ze takato osoba sa ku mne chova uplne bez respektu, ako ku psovi len preto, ze dobre pozna riaditelku a moze si dovolovat, co chce. A navyse, ked prichadza do prace, a ked odchadza z prace, tak sa mi vobec nepozdravi, akokeby som tam ani nebola. Proste odide a ja tam sedim ako taky hlupak, ktory nestoji ani za jedno ahoj. Ludia naokolo vravia, ze si ju nemam vsimat, ze je psychicky narusena, ale oni s nou nerobia 8 denne a neprijmaju jej ustavicne nerespektovanie a nervy. Za riaditelkou ist nemozem, lebo je to jej najlepsia kamaratka a obratilo by sa to proti mne. Skoncit s tou pracou nemozem, lebo potrebujem teraz peniaze a dalsia praca sa tazko hlada... Prosim, napiste mi, co by ste robili na mojom mieste vy? Existuje tu nejake riesenie?
Pracujem s psychicky narusenou kolegynou
No, tak takychto ludi mam vela. Ja som im povedala co si o nich myslim, odvtedy sa nerozpravame a lahsie sa mi dycha, ked so mnou nekomunikuju. Nadriadenej som povedala, ze pre toto a pre toto s nimi nebudem v priatelskom vztahu a ze to nebude mat vplyv na moju pracu. A mas tri moznosti. Bud ti to vyjde podobne ako mne alebo ta vyhodia alebo skoncis na psycho liekoch. Dievca, vaz si trochu seba, bud asertivna a tam, kde o teba nestoja, nezostavaj lebo ti z toho prepne ako polke ludi tu na fore, ked citas ich pribehy. Mozno by tvoja smrdlava kolegyna bola dost zaskocena, keby si na nu raz vyskocila ty a nezostala ticho, ale priamymi a pravdivymi argumentami jej zalepila usta. Ale sama dobre viem, ako je praca potrebna, ved zit z niecoho musime. Ale ked sa ocitnes na psychiatrii, tak su ti vsetky peniaze sveta ukradnute. Chran sa, vaz si samu seba. To je moja rada.
