Neviem ani kde zacat. Som 14 rokov zenaty mam 2 nadherne a sikovne deti. A to je asi vsetko pozitivne co mam.Zvysok mojho zivota je jedna velka katstrofa ktorej vahu uz dalej nevladzem niest. Coraz castejsie pomyslam na dobrovolny odchod z tohto sveta pretoze sa citim strateny, nepotrebny a ten najhorsi clovek na svete. Trosku to zostrucnim. Zenil som sa stastny a preto ze som chcel mat po boku cloveka ktoreho budem mat rad, chcel som mat rodinu, deti, pracovat, venovat sa zalubam.... Zostali sme byvat u svokrovcov a ja som si az po rokoch uvedomil aka to bola chyba. Neobvinujem ich z toho ze za vsetko mozu oni ale....
Narobil som si kopu problemov, vela dlhov atd. Vzdy som si myslel ze konam spravne, ze to co robim robim pre seba, rodinu atd. Trvalo my 14 rokov kym som zistil svoj omyl. Musela prist realna hrozba rozvodu a strata toho najcennejsieho co mam - deti aby som zacal rozmyslat kde sa stala chyba. Preco som 14 rokov robil veci ktore nemam v povahe, preco som sa spraval inak ako ma rodicia vychovali, preco som robil to co ma doviedlo az sem? A ked som si uvedomil preco, zistil som ze som stratil 14 rokov zivota zbytocne v snahe dosiahnut nedosiahnutelne, v snahe ziskat nieco co potrebuje svoj cas velm rychlo, v snahe byt niecim cim som nikdy nebol. Snazil som sa splnit ocakavanie svojich svokrovcov a manzelkinej rodiny napreik tomu ze oni ma do rodiny nikdy neprijali. Preto som robil veci neuvazene, klamal som a nespraval sa poctivo len aby som stupol v ich ociach. A vysledok? Nie len ze som nic nedosiahol ale som si zatarasil cestu k slusnemu zivotu, dostal sa do dlhov ktore asi nikdy nesplatim. No najviac ma trapi to ze som to nerobil pre seba, pre deti ale pre niekoho kto si ma ani tak nikdy nevazil.
Preslo 14 rokov, a ja som zistil, ze clovek akeho vychovali moji rodicia sa stratil, moje zasady su uz len spomienkou, nikdy som nerobil to co ma ozaj bavi a co som vzdy chcel robit... Sam sebe sa hnusim, sam sa pokladam za zleho, nepotrebneho a neschopneho cloveka.
Viem ze vsetko som si zapricinil sam, viem ze moje rozhodnutia su a boli len moje rozhodnutia a viem ze vsetky problemy si musim vyriesit sa pretoze pomoci sa aj tak nedockam.
Ale nemam na to dost sil. Stale sa motam v kruhu z ktoreho sa neviem dostat. S manzelkou spolu uz len byvame, nemam v nikom oporu, som na vsetko sam. Na jej ziadost som sa vzdal kamaratov s ktorymi som si mohol obcas pokecat, poradit sa, poziadat ich o pomoc. Prestal som robit veci ktore boli pre mna zasadne, snazil som sa nase manzelstvo zachranit za kazdu cenu. Vysledok je ten ze mam este vacsie problemy, vacsie dlhy, nemam nikoho blizkeho kto by ma aspon vypocula s manzelkou sme sa tak odcudzili ze si uz pomaly nevieme prist ani na meno.
Moja spoved by mohla dalej pokracovat ale to by bolo na dlho. Som si vedomy toho co som sposobil, som si vedomy toho za co mozem a za co mozno aj nie, A nechcem aby to vyzeral ze za svoje problemy a neuspech obvinujem cely svet. No nevladzem uniest to, ze moja motivacia pre ktoru som konal ako som konal bola chybna, bol to omyl a ja som to nevidel. Bol som sam ked som sa zle rozhodoval a som sam teraz. Trapi ma ze som stratil sam seba, nie som ten clovek na ktoreho mozu byt rodicia hrdy, sam sa tak necitim. Chcel som byt ... nejaky a som pravym opakom. Nie som to ja a neviem ci sa viem k sebe vratit. Ale velmi by som to chcel. Chcem dat vsetko do poriadku, chcem si udrzat rodinu, chcem vychovat zo svojich deti slusnych ludi v tom nalepsom slova zmysle, chcem pracovat, starat sa o rodinu, uzivat si s detmi, venovat sa zalubam, mat priatelov... Neviem ako na to, nevladzem uz dalej moj mozog je uplne vypnuty. Chcem byt zase plny energie a nie stale psychicky aj fyzikky na dne,chcem sa zase tesit z malickosti, nechcem byt na ludi agresivny, stale sa hadat, byt podrazdeny a vyhladavat samotu,chcem sa tesit domov na rodinu, chcem ybt zase pre nieco na seba hrdy... Mozno by som chcel zase mat aspon trocha radosti zo zivota.
Nehnevajte sa na mna za moj vylev ale potrebujem to zo seba aspon ciastocne dostat. Nemam nikoho kto by ma vypocul resp. niekoho kto by ma vedel aspon trocha pochopit. Citim sa strasne sam.....
Uz dalej nevladzem
Dosť smutný príbeh, aj ja som sám, ľúbil som ženu, ktorá ma len využívala. Ale z vytriezvel som včas. Z kratšej cesty som sa vrátil znovu do samoty a neľutujem. Odletel som do Anglicka, aby som ju už nevidel a potom neviem, ako, skončil som v Rakúsku a jazyk neovládam, ale snažím sa. Keď mi to nepôjde, vrátim sa do Anglicka zase raz. Lepšie je mne ako tebe, to vidím. Škoda, že si stratil všetko, o čo si bojoval. Ja ti neviem pomôcť ani poradiť, ale rozobrať vec by som vedel a rozanalyzovať. Nebolo by sa to stalo, kebyže nebývaš so svokrou. To bola tá chyba. Mladí patria zvlášť. Keby som mal kočku a trvala by na bývaní s jej rodičmi, bez milosti dostane košom a nech si hľadá iného, ktorý sa kvôli nej vrhne do nešťastia. Keď staršia generácia kafre mladým do života, to nič dobré neprináša a povedie často k rozpadu vzťahu. Ako u teba. Už len splácať dlhy a kým nebudú splatené, tak nehľadať inú ženu. Lebo sám vidíš, že aj jednu s deťmi uživiť je dosť, čo by si ešte s druhou potom robil? Tvoja žena asi myslela len na seba a nie na teba, keď ťa pripútala k svokrovcom, vidiac, že ťa neprijali. Bola sebecká ako moja bývalá. Nechcel by som veriť, že sú všetky také. Hádam nie. Na samovraždu nepomysli, lebo ti treba myslieť na deti a na ich budúcnosť. Asi je smutné vidieť, že okrem peňazí nič od teba nepotrebujú, ale tie peniaze im dať treba. Minimálne do doby, kedy vyštudujú a vyletia z hniezda, by bolo vhodné odísť preč za hranice a zarábať si tam. Zo slovenského platu veľa vody nenamútiš. Ani neprežiješ, veď to sám vidíš. Urob si diár a píš si príjmy a výdavky. Vzdaj sa cigariet, sladkostí, kávičkovania s kamarátmi a takých vecí, žiadna reštika, ale nauč sa variť si sám. Menej mäsa, lebo je drahé a menej mlieka. Do koláča namiesto mlieka vodu. Dá sa. A chutí rovnako. Naučila ma to laktózová baba, čo nemohla skoro nič jesť. Dopraj si zemiakové placky, grenadír, var si sám a keď nevieš, tak sa nauč. Snaž sa šetriť aj na jedle. Keď zájdeš na kúpko v lete, ber šampón a osprchuj sa tam niekde aj s vlasmi, ušetríš vodu a doma sa už nemusíš. Ale menej chodenia na kúpko. Menej času venovaného záľubám. Lebo všetko ide do peňazí. Menej oblečenia, lacnejšiu kozmetiku. Porozmýšľaj, ako znížiť svoje výdavky. Dnes som o tom na Azete čítal článok :)
ja tiez nemam ziadnu motivaciu zit,vzdy sa mi ulavi,ke si pomyslim na smrt...rodinu mam bezcitnu...neverim cudzim ludom,mam k nim aj odpor,nechcem uz nikdy prist na tuto planetu
Stalo sa presne to coho som sa najviac obaval. Bol som "odideny" z domu svokrovcov a prisiel som o vsetko co som kedy mal. Aj ked som teraz u rodicov citim sa ako bezdomovec ktory cely svoj zivot zbalil to par krabic. Snazim sa pocuvat rady priatelov, znamych aj Vas vsetkych ale nedokazem sa podla nich riadit. Neviem to, nemam sil nedokazem to. Pre mna bola rodina a deti ako droga, ak nemam svoju pravidelnu davku neprezijem. Neznesitelne to boli... Hladam motivaciu, hladam sposoby a stale nic. Neviem sa sustredit na nic ine len na spomienky na deti. Vsetko mi ich pripomina, vsade ich vidim.. A nikde nevidim koniec alebo zlepsenie. Najviac ma ubija ze vsetky moje snahy o nejake civilizovane riesenie situacie moja manzelka odmieta a chce odomna len jedno. Podpisat rozvod, len tak. Vzdat to a podisat rozvod. Ak tak urobim mozeme sa dohodnut ako dalej s detmi. Ak nie.... "bude robit problemy". Ako to mozem vzdat? Ako mozem prijat definitivny koniec, ked som presvedceny ze nekona podla svojej hlavy. Cokolvek navrhnem obrati proti mne, nema vraj rad deti, chcem im ublizit... Vie ze toto je to najhorsie co mi moze povedat. Ja nemam dost sil s nou bojovat.Viem ze potrebujem vypadnut od rodicov pretoze aj ich lutost, ohladuplnost, ochota mi pomoct ma na mna rovnaky vplyv ako situacia ktora nastala. Ak tu ostanem nedozijem sa ani pojednavania. Ale nemam kam ist. Cely moj zivot, praca, priatelia su tam odkial som odisiel. Zacat od nuly bez vsetkeho, bez rodiny, bez domova a len s bolestou v srdci a problemami sam nezvladnem. Sam urcite nie. a ja sa citim neuveritelne sam, sam a jediny v celom vesmire.
Hm, nieco mi to silne pripomina. Ja vsak na rozdiel od Teba nemam ziadne dlhy a len jednu dceru. A nebyvam u svokrovcov, co som mal v zivote asi velke stastie.
Uz niekolkokrat som chcel odist od rodiny ale vzdy ma nieco "zachranilo". Posledne je to riadne trafeny ulet, ale aspon nejake zazitky a sranda v tom pokakanom zivote.
Je to tak, vytvorili sme si zavazky a povinnosti a tazko sa od nich unika aj ked citove vazby slabnu zo dna na den. Ale stale sme to my, muzi, pani tvorstva a svoj osud mame stale vo svojich rukach aj napriek tym zavazkom a povinnostiam. Vzdy existuje nejake riesenie, nejaka cesta, kedy moze byt i vlk syty i ovca cela. Len sa netreba vzdavat a treba trosku pohnut rozumom a nezahanat sa zbytocne niekam do kuta.
Pozri, nie si sam, kto sa v polovici zivota zastavil a spocital si, kde je a preco tam je. Ja som si tiez vlastnym neuvazenym konanim zapricinila mnohe problemy a ver, ze nie su o nic mensie ako tie tvoje. Mala som krasny rodinny dom, dieta, rodinu, no chcela som viac, lasku a vasen, tak som o vsetko prisla. Aj ked mam nveho manzela a mam vasen aj lasku, mnohych veci som sa musela vzdat a bolo to velmi tazke. Moj pohlad na teba je taky ze prve co mozes spravit je prestat sa na svoj zivot pozerat ako na katastrofu. Uvedom si, ze vsetko v zivote je pominutelne a nic netrva vecne. to, co si zazil ta ma poucit do dalsich rokov zivota. Nie si stary, tak zacni od nuly. Zbal si veci a odid. Niekde daleko, trebars do zahranicia. Najdi si pracu, novych priatelov a hlavne skus prestat mysliet na to, co bolo. Nesnaz sa umelo tlacit na pilu a nasilu zliepat rozbite crepiny svojho doterajsieho zivota. Nechaj vsetko plynut. To, co je spravne ti ostane, to zle proste skonci, ale ked sa jedne dvere zatvoria, druhe sa otvoria. Deti potrebuju v prvom rade zivitela rodiny a aj tak ti o par rokov odletia zit si svoje zivoty. Manzelka mozno nebola ta prava pre teba, vies kolko zien na teba caka a kolko spriaznenych dusi mozes spoznat a zacat nanovo? Ani by si neveril aky je zivot rozmanity a co vsetko mozes este zazit. Len sa prestan do nekonecna obvinovat a sparat sa v hnijucom starom zivote. Zahod vsetko za hlavu a skus si svoj zivot, dalsi zivot predstavit tak, ako ho chces zit a nieco preto rob. Kto chce hlada sposoby, kto nechce, hlada dovody...vela stastia.
Themor, svoj príspevok si začal rodinou, toto je to najdôležitejšie, tak o ňu bojuj! Je ľahké veci pokaziť, ťažšie sa už opravujú, ale nikdy nie je neskoro pustiť sa do tejto náročnej práce. Je dobré, že si uvedomuješ, čo si robil zle, a že to veľmi ľutuješ - Tvoja spoveď vyznieva úprimne. To, že si 14 rokov robil veci nesprávne neznamená, že ich nemôžeš začať odteraz robiť dobre. Svojím minulým životom si negatívne ovplyvnil vzťahy v rodine, vzťah k manželke, stratil si jej dôveru. Teraz je už len na nej, či prijme Tvoju ľútosť a snahu to odčiniť, a keby aj nie, neprestaň sa o to snažiť, nevzdávaj sa - keď už kvôli ničomu inému, tak kvôli sebe. Dobrovoľný odchod zo sveta nič nevyrieši, utiekol by si tým iba od problémov, ktoré si si narobil a navyše by si veľmi ublížil svojím deťom, ktoré miluješ a ktoré by si tým navždy pripravil o otca. Aj keby Ťa vlastné deti odmietali, samovraždou by si im spôsobil veľkú ranu, s ktorou by sa museli vyrovnávať možno po celý život. Nech si už spravil čokoľvek si ich otcom, iného už mať nebudú. Pokiaľ si tu, vždy máš nádej, že deti i manželka Ti raz odpustia a opäť prijmú.
Neboj sa začať odznovu, malými krokmi. Vráť sa späť k tomu, ako Ťa vychovali rodičia, k veciam, ktoré máš v povahe a ktoré si toľké roky v sebe potláčal a nahradil ich nečestným správaním. Opráš svoje zásady a už sa ich nepusti.
"Sam sebe sa hnusim, sam sa pokladam za zleho, nepotrebneho a neschopneho cloveka." Nie, Ty taký nie si. Zlý človek predsa nemôže napísať to, čo si napísal v predposlednom odseku. Toľko túžby konať dobre, všetko napraviť. Túžba je prvým krok k činom, je to už skutok v púčiku. Chápem, že si zo svojej minulosti deprimovaný, ale nenechaj sa odradiť a začni hľadať sám seba, hľadať toho, kto je tam vnútri v Tebe ukrytý a bol toľké roky potlačovaný. Ešte je stále dosť času na to, aby boli Tvoji rodičia na Teba hrdí. Veď nie je hanbou padnúť, hanbou je ostávať v prachu na zemi, nevstať... Nedávaj rovná sa medzi činy a človeka. Ten kto robí zlé veci nie je automaticky zlým človekom - aj dobrý človek sa dopustí zlých skutkov. Odsúď svoje zlé skutky, ale seba nie.
"No nevladzem uniest to, ze moja motivacia pre ktoru som konal ako som konal bola chybna, bol to omyl a ja som to nevidel." Prečítaj si ešte raz túto vetu, ktorú si napísal, hlavne jej poslednú časť. Aj ja sama ľutujem niektoré veci, ktoré sa stali dávno, ktoré som ja sama spravila - a bohužiaľ viem, že keby sa čas vrátil späť, opäť by som asi urobila to isté - pretože som vtedy nevidela to, čo vidím teraz. Prečo sa to muselo stať? Neviem, z ľudskej slabosti, hriešnej prirodzenosti, nevedomosti. Zbytočné je nad tým sa veľa trápiť, to sa už nedá zmeniť, je možné len sa z toho poučiť a skúsiť odčiniť následky.
Ako žena si cením muža, ktorý si vie uznať svoje omyly a prešľapy a túži ich napraviť, možno viac ako dokonalého muža, ktorý nemal "príležitosť" nič pokaziť.
Čo sa týka dlhov, treba prevziať zodpovednosť. Spíš si všetky dlžné čiastky a postupne hoci len malými sumami ich podľa svojich možností splácaj. Nemysli pritom na to, že sa Ti zdá, že to nestihneš splatiť do konca života. Všetky splátky si zapisuj, aby si videl, ako Ti z dlhov ubúda a takto mal pozitívnu motiváciu.
Hlavu hore, na každú aj najhoršiu situáciu v živote existuje riešenie...
Tak tak, beskyd ma recht. Treba vyhladat odbornika, aj niekoho kto ti poradi ako s dlhmi.
Najprv sa vsak daj do poriadku aspon tak ze si zacnes zvonu verit. Obnov tie hodnoty ktore si si vazil a casom, to pojde lepsie. Drzim palce
ale no! pomenujte veci spravnym menom!
ako ste sa to chceli zapacit svokrovcom a rodine manzelky - ze ste sa museli zadlzit tak ze teraz nevidite ine vychodisko len samovrazdu?? no?
nie je pravda, ze to musite vyriesit sam! taketo pripady sa stavaju a ludia sa z toho nevedia sami dostat preto tu existuje odborna pomoc vo forme psychologov, manzelskych poradni a financnych poradcov - takze vyhladat a vyriesit co najskor, inu radu necakajte, ani to ze to za vas spravi niekto iny ako mozno v kutiku duse dufate a preto sem pisete..
missNita prezrad to aj nám ...to tajomstvo .. aj iným sa to možno niekedy zíde..:-)
škoda, že niesi regnuty a neviem ti poslať správu. Viem čo by ti pomohlo.
