Ako sa mám vyrovnať s tým, že som nevyliečiteľne chorý? Prosím, poraďte, ja to asi nedokážem.
Ako sa vyrovnať
Ja sa len toho bojim, ze sa mi raz vrati cele to moje sialenstvo a co som bol v nemocnici, tak oni tam chcu pomaly zdravych ludi. Ja neviem, ale ked som na dochodku, tak som asi chory a nie aby som tam zvladal rozne veci. Fakt divne. Zaujimave, ze pracu zvladam, hoci som potom z toho dva dni mimo.
Luciano, ak mozes, tak mi napis, rad by som sa porozpraval s niekym, kto ma schizofreniu. Zaujima ma to, ako to zvladas a pod., ja to zvladam dost depresivne, nemam na nic naladu, stale sa len kontrolujem, cakam, kedy to zase pride - psychoticke prezivanie reality, potom si lahnem na hodinku, prejde to, citim sa jak blb.
Podľa toho, čo píšeš, sa bojíš že máš schizofréniu. Nechaj sa vyšetriť psychiatrom. A ak aj schizu máš, tak tá sa dá celkom úspešne potláčať. Dokonca aj tak, že môžeš žiť plnohodnotný život. Záleží len od teba.
No evidentne tie stavy okrem toho, že prichádzajú, tak aj odchádzajú a ty vieš, že všetko je otázka času, kedy to pominie...tak proste keď ten stav príde, tak sa mu *otvor * čo najmenej...a ako prišlo, odíde. ;o) Všetko je len a len o tvojej pozornosti, tou si ty sám..a čomu ju venuješ, to sa zosilní. Nasilu odkloň svoju pozornosť od toho, ako sa cítiš a začni myslieť na niečo iné, poprípade skús ukotviť svoju myseľ v nejakej činnosti..pracovnej napr. Upratovanie a tak. :oP Menej čítaj zdravie.sk...tam väčšinou píšu podivné bytosti, ktoré predstierajú, že sú zdravé a snažia sa o to, aby rovnako * zdraví * boli aj tí ostatní. :o)))
Mas pravdu, ale ono je to este komplikovanejsie, nakolko sa mi z casu na cas stane, ze sa mi tie psychostavy vracaju /nie uplne/ a to ma zakazdym vydesi. S tym sa asi vyrovnat neda.
Janko, všetko začína a končí tvojim rozhodnutím. Rozhodnutím, ako chceš prežiť svoj život, ako sa chceš cítiť a ako chceš uvažovať. Okolo teba sa dejú udalosti a je na tebe, či sa necháš nimi pohltiť, alebo sa staneš iba ich pozorovateľom. To isté sú aj tvoje myšlienky a z nich vyvstávajúce predstavy. Keď sa budeš neustále zapodievať tým, čo by bolo, keby bolo...tak nestihneš vnímať to, čo je. Je na tebe, či sa rozhodneš žiť v strachu, alebo si sám v duchu povieš, že stačilo. Že chceš aj niečo viac..ako iba sedieť a myslieť na to, kedy zase nejaký *démon* zatúži pokecať si s tebou. Je to náročné...začať myslieť inak...ale sám zváž, či už nie je načase. ;o)
Ono je to trochu komplikovanejsie ako sa na prvy pohlad zda. Ide aj o ten vyvoj ochorenia. Najprv som mal silne halucinacie - hovoril som s duchovnymi bytostami, potom som silno pocul hlasy, potom uz len sem tam, momentalne nepocujem ziadne hlasy a nemam ani ziadne vidiny. Ja mam dost strach, ze sa mi to vsetko jedneho dna vrati. Ako mam prekonat ten strach? V nemocnici mi dali pat liekov, moja Dr. mi predpisuje len tri, z toho jeden je len na spanie. Co si mam o tom vsetkom mysliet. Ja sa s tym vsetkym nejako neviem vyrovnat.
musíš sa s tým naučiť žiť.
Skus na to nemysliet.
S tým sa nedá vyrovnať!