Dobry Den - Moj zivot
( je to dlhy opis mojich poslednych 4roch rokov takze pokial vas nezaujima nejaky dlhy pribeh necitajte dalej)
Som 19 rocny student som na internate, zacal som vysoku skolu ale ako vidim nezvladnem to. Matematika je pre mna velky problem. Moji rodicia si myslia ze to dokazem ale je to strasne vela a este ma matematika moc nezaujima a nemam rozvinute logicke myslenie skoro vobec, na strednej sme nemali taku dobru matiku tak to teraz aj tak vypada a ja som si neuvedomoval ako som na tom zle. Myslim ze nemam sancu sa doucit 4 roky matematiky za semester. Technicke predmety nie su problem ani neboli na strednej som mal 1ky a dvojky. Ani jazyky.
Len to pocitanie.
A co je este horsie vcera som zazil psychycke zrutenie alebo ako sa tomu hovori. Vecer pri pocitaci som si uvedomil aky mam vlastne zivot. A zacali mi tiect slzy a mal som neuveritelny pocit smutku a sklamania. Nechcelo sa mi vobec nic radsej by som neexistoval. Moj zivot pocas strednej uplynul tak ze som isiel do skoly a zo skoly domov. Tam som sa hral hry. A takto to slo 4 roky. Sem tam som siel s par kamaratmi do kina alebo na bicykel. Raz tyzdenne. 4 Roky som sa nerozpraval so ziadnym dievcatom. doslova. Som Tichsi a tazsie sa zoznamujem s ludmi. Myslim ze je to koli nedovere. Myslim si ze budu arogantny a robit si zo mna srandu. Medzi kamaratmi som zvyknuty na to ale akosi ked to niekto neznamy spravi mam v sebe taky zly pocit. U dievcat som nikdy nebol popularny o tom sveci moje sebavedomie. CEle styri roky som bol v chlapcenskom kolektive ziadne dievca takze som ani ziadne nepoznal. Dalo by sa povedat ze som introvert. Dovod preco to sem pisem je ze som sa zlakol ze by som si mohol ublizit, jediny problem je ze nechcem nikomu ublizit a rodicov mam ich strasne rad. A koli nim tu chcem byt a nechcem im ublizit.
Dovod preco som asi zacal viac hrat hry je ten ze som tam nasiel virtualnu realitu v ktorej mozem byt niekym inim. Pretoze tento svet a ludia ma akosi neprijmaju. Moje zrutenie mozno bolo sposobene tym ze som si vzpomenul ake to bolo na zakladnej skole. Bol som oblubeny, vtipny, dokazal som rozosmiat celu triedu, chodili sme na bicykel s kamaratmi kazdy den. Potom na strednej kazdy si nasiel novy kolektiv len moja trieda boli 97 percet z inich krajov. Tak som sa zacal venovat hram. Som nizky moja vyska je okolo 166 cm 55kg a vacsina dievcat su vysoke. A tie nizssie chodia s extra vysokymi.
Viete ja by som aj chcel zit normalne mat rodinu lenze to nie je pre kazdeho. Napr. niekto kto ma 150 kg alebo nema nohy. alebo je slepy. Zhodou okolnosti nemam tieto disability som za to neuveritelne vdacny. A ked ide okolo mna niekto na voziku tak si poviem do kelu chudak, dufam ze sa mu dari aspon v inich strankach v zivote. Nikdy som nikomu v zivote neprial nic zle, aj tym ktory mi sposobovali bolest a utrpenie. Nedavno som robil aj pokus na pokeci co si o mne myslia zeny. Ja viem nie je to najlepsi sposob ale aspon nejaky. Napisali mi ze som normalny chalan a mam pekne pery a oci. Potom som skusal davat svoju fotku na zahranicnu zoznamku a tam mam par krat do tyzdna odozvu od Dam. No v realite akosi nedokazem prelomit barrieru a byt taky ako som bol na zakladke. Problem je urcite vo mne som si toho vedomy lenze tu za pocitacom sa citim bezpecne mozno sa bojim odmietnutia, a este sa bojim toho ze dievcatu by som nemal co ponuknut tym myslim vsak ja sa len hram hry a som tichy. Bavi ma korculovanie strelba z luku bicyklovanie plavanie astronomia hocico. Len nemam nikoho kto by so mnou siel. Nechcem takto prezit cely svoj zivot. Chcem konecne zit svoj zivot. Mam ist k psychiatrovi ? alebo co sa to so mnou deje ? Doteraz som to nepovazoval za dolezite a zrazu to na mna doslo a chcem zmenit svoj zivot. Viete neexsituje niekto kto ma nad hlavou napisane budeme kamarati so mnou si budes rozumiet.
