Dobrý deň,
mám 25 a mam problém už dlhšie som mala podozrenie, ale dnes sa mi to potvrdilo.
Ale mám nejaký problém so stratou emocii pri niekorých situáciach, a niektoré zas znášam tragickejšie akoby som mala... nebolo to tak vzdy....
Napríklad dnes ráno moja babička dostala porážku, strašne sa hambím za to, (ale aj keď ju milujem, aj išla by som sa o nu hned starať, aj skolu by som opustila, ak bude treba, nechcem aby trpela a nechcem aby zomrela) ked som sa to dozvedela, nic to somnou nespravilo... Je mi sice tazko od zaludku, ale nechce sa mi plakat a nemam pocit strachu, logicky viem, ze mam mat vycitky za to, ze to tak necitim, ale nemam vycitky... Tak som dnes rozmyslala nad svojimi pocitmi celkovo, a nejak sa citim dnes ako robot, prijmem informáciu, zaradim ju, vyvediem ake dosledky to moze mat... Na druhej strane ale napriklad ked niekoho pustim si v autobuse sadnut, a podakuje mi trosku viac ako slovom dakujem, mam pocit, ze budem plakat... pri filmoch placem az tak velmi niekedy, ze ho musim vypnut a oplachnut si tvar... pozera x factor, a su tam nejaki hrdi rodicia a placu, a ja bulim ako male decko s nimi...
A mavam uzkost ak mi hrozi rozpad vztahu, myslim tym partnerskeho vztahu (hrozi ako hrozi, ak mi povie priatel v hadke, ci sa chcem rozist, aj ked to povie len provokacne, stiahne sa mi hrdlo a mam chut plakat, a hadku ukoncujem, aj ked s pocitom krivdy napr.). Raz sme sa rozisli, a bolo to velmi tazke, ale "doplazila som sa" a sme spolu.
Mám teoriu preco to tak je, starala som sa o dedka rsp. doopatrovavala som ho, a ked prestal dychat snazila som sa ho ozivit ale nepodarilo sa... a tato trauma mi "vymazala" nejaky typ emocie... ale zas ak mam niekoho stratit, tak to nezvladam, lebo to obdobie po rozchode bolo neuveritelne zle... niekedy sa to uplne vylucuje, ved napriklad babka mi je viac ako priatel... mam trosku obavy, napr. od vtedy som na pohrebe nebola... co ked nebudem plakat? a zas co ked v niektorych pripadoch, kedy mam zachovat chladnu hlavu sa zrutim zialom...
myslite, ze tento stav potrebujem aj liecit? alebo ze to casom prejde... pretoze tazko sa to vysvetluje, necitim sa inak ako ostatni, aj poznam vsetky emocie, ako mavam ich vsetky... ale niekedy nie... napriklad teraz... citim sa ako sebec, cudzi clovek v telke ma dojme viac ako moja babinka...