Dobry Den, som prave zacal 1. rocnik na vysokej skole a prvy krat som od rodiny a priatelov tak daleko. Som na internate a domov pojdem za 2 - 3 tyzdne. Mam 21 Rokov a prvy krat v zivote citim strach uzkost a taky neopisatelny pocit neistoty. Na internate poznam jedneho cloveka v izbe ostatny dvaja sa stale hraju a myslim ze medzi nich moc nezapadam ale s tym jednym si ako tak rozumiem ale to na veci ze pocitujem pocitiy ktore som vyssie uviedol. S rodicmi mam velmi dobry vztah, pocas mojej strednej ma velmi podporovali a ja som dosahoval vyborne vysledky a nase vztahy sa utuzili a naviazal som sa na nich ovela viac. Zacal som to pocitovat hned prvy den ako som bol od nich odisiel, a ked ma otec doviezol a lucili sme sa tlacili sa mi slzy do oci ako nikdy. Vzdy som si myslel ze som vyrovnana osobnost ktora dokaze zvladnut vsetko ale ked otec odchadzal som mal zovrety zaludok aby dosiel domov v poriadku je to vyse 300 km domov, a on uz bol unaveny a je starsi.
+ k tomu co sa tu na vysokej ucime bojim sa ze to nezvladnem a rodicia budu sklamany pretoze som mal dokopy prazdniny asi 4 mesiace. A nema ma tu kto doucovat keby som potreboval.
Zazil niekto nieco podobne ako ste nabrali odvahu ? Stale sa bojim aby sa im doma nieco nestalo, viem ze zhode okolnosti nezabranim, ale ked som bol im na blizku som mal pocit ze su v bezpeci. Kamaratovi zomrel otec, tiez si boli blizky a stal sa z neho tichsi clovek. A ked som na to pomyslel ze by sa to stalo mne zachvatil ma neskutocny pocit paniky. A hned som chcel mysliet na nieco ine.
