Hned na uvod by som vas chcela poprosit, aby do tejto temy prispievali ludia, ktori fajcili a prestali,alebo fajciari. Pretoze nazory od nefajciarov v zmysle: proste prestan, je to nechutne, skodi ti to, si slaboska...tieto naozaj nepomahaju.
Fajcim nieco vyse dvoch rokov. Koncim vysoku skolu, fajcit som zacala z vlastnej hluposti a to priznavam. Nebola to tuzba zapadnut ani nic podobne, jednoducho, nech to vyznie akokolvek hlupo, zacala som s tym asi preto, lebo to bola v tom obdobi jedina vec, ktoru som mohla ovplyvnit, rozhodla som sa, ze budem fajcit, chuti mi to. Nie som nejaka chudera bez sebavedomia, mam normalny zivot, skveleho priatela, ziadne extremne problemy. No napriek tomu, asi si nevazim samu seba natolko,aby som s tym sekla. Chcela som, uz tisickrat, asi to poznate. Ale nedokazala som to. Ako ste to zvladli vy? Co bol pre vas tym rozhodujucim momentom?
